Stavba vodného kanálu je náročné technické dielo, ktoré na základe povolenia Krajského pamiatkového úradu musí zachovať pôvodný tvar a spád.
TOPOĽČIANKY. Občianske združenie Park Topoľčianky pokračuje aj v tomto roku v renovácii kedysi zanedbaného parku, ktorý sa tiahne v dĺžke 2,5 kilometra popri potoku Leveš od centra obce až po jej okraj.
V minulom roku dobrovoľníci ukončili opravu Kaplnky svätého Vendelína a opravu povrchového vodného kanála. Ten je súčasťou vodného systému parku a jeho sfunkčnenie umožní vrátiť vodu a život do Pánskeho kúpaliska pri medveďovi, Labutieho jazierka a ďalších fontán.
Dĺžka novobudovaného kanála je zhruba 900 metrov, informoval predseda združenia Vladimír Lukoťka. Vodný systém je unikátny svojím extrémne malým spádom a precíznosťou pôvodného vyhotovenia. V tomto roku plánuje združenie rozbehnúť opravu Pánskeho kúpaliska a Labutieho jazierka.
Pôvodná ohraničená rozloha parku v Topoľčiankach bola zhruba 60 hektárov, z ktorých viac ako polovica má dnes charakter lesa. Parkovú výsadbu však v týchto miestach dodnes pripomínajú cudzie nezvyčajné dreviny. Park s upravenou rozlohou 30,65 hektára bol v roku 1982 vyhlásený za chránenú prírodnú pamiatku a od roku 1996 zaradený do zoznamu chránených areálov so štvrtým stupňom ochrany. Majiteľom je Slovenská republika a správcom parku sú Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, odštepný závod Topoľčianky. Od roku 2007 je park vyhlásený za Významné lesnícke miesto.
Prvé výsadby pagaštanov, jedlí a brestov boli pravdepodobne uskutočnené v rokoch 1800 až 1820 Jánom Nepomukom Keglevičom. Jeho syn Štefan Keglevič zavolal do Topoľčianok v roku 1860 francúzskeho záhradného architekta Georga Gillemota a ovocinára Gagea. Po roku 1870 pokračoval v parkovej výsadbe Michal Kadlicsek a za čias Habsburgovcov významný záhradník Vojtech Strnad, ktorý dal postaviť aj väčšinu jazierok a vodný systém. V jeho činnosti ho významne podporoval aj posledný majiteľ panstva Jozef August Habsburský, významný milovník ruží a javorov.
Až do konca prvej svetovej vojny boli kaštieľ a park majetkom Habsburgovcov. V roku 1918 sa kaštieľ, park a ich ostatný majetok stali majetkom československého štátu. V roku 1921 bol park zverený do správy Štátnych lesov v Topoľčiankach, ktoré ho spravujú s výnimkou rokov 1993-1996 (kedy bol v správe Kancelárie prezidenta) až dodnes. V roku 1923 sa zámok spolu s parkom stali letným sídlom prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, ktorý sa tu každoročne zdržiaval dva až tri mesiace v letnom období.
V období rokov 1924-1934 bolo v Topoľčiankach zriadené arborétum a výskumno-dendrologické záhradnícke pracovisko, čo súviselo s tým, že Arborétum v Mlyňanoch malo existenčné problémy a hrozil mu zánik. V parku sa nachádza približne 300 taxónov drevín, z toho 80 taxónov ihličnatých a 190 taxónov listnatých drevín. Výnimočný je 130-ročný exemplár Sekvojovca mamutieho, ale aj tri exempláre ginkgo biloba, čínsky javor, tisovec dvojradý, jedľa Nordmanova, lieska turecká, buk purpurový, severoamerický dub červený, céder atlaský či javor mliečny.
V roku 2007 bol v parku vybudovaný náučný chodník s vyznačením 50 druhov významných drevín. Trasa vybudovaného náučného chodníka bola v roku 2012 predĺžená a počet označených drevín vzrástol na 71 druhov.
Občianske združenie Park Topoľčianky oficiálne vzniklo vo februári 2012 po vyše ročnej aktivite v parku. Skupina dobrovoľníkov začala v parku brigádovať na jar 2011. Dôvodom, pre ktorý sa skupina brigádnikov začala stretávať a pravidelne každý mesiac organizovať brigády, bol zanedbaný stav parku.
