Raritami fajkárskej výstavy sú porcelánové rezervistické fajky záložníkov rakúsko-uhorskej armády aj najdlhšia fajka z Budapešti s dĺžkou 1,2 metra.
NITRA. Fajkárstvo dnes už zaniká, no kedysi bolo chýrnym remeslom, a majstri, ktorí ho ovládali, boli známymi a váženými ľuďmi.
Fajkárskej histórii a fajkárom sa venuje unikátna výstava Po stopách fajkárskych majstrov, ktorá v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu (SPM) trvá do 12. septembra. Vyše 90 percent exponátov je z depozitu SPM, zvyšok dodal fajkový Pipe Club Nitra.
Vystavujú asi 500 fajok
„Návštevník sa na výstave zoznámi so spôsobmi, ktorými sa kedysi fajky vyrábali, s historickým prierezom vývinu fajok i materiálov, z ktorých sa robili,“ hovorí garant výstavy Andrej Banás. „Prostredníctvom fotografií spozná známych fajkárskych majstrov, ktorí pôsobili na našom území, uvidí aj umelecké diela s fajkárskou tematikou – obrazy a plastiky z depozitu nášho múzea. Súčasťou výstavy je aj fajčiarsky salónik.“
Expozíciu fajok tvorí zhruba 500 kusov – zo Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka či Rakúska. Najstaršie sú z 18. storočia. K raritám patria rezervistické - záložnícke fajky. Boli to porcelánové fajky, ktoré dostávali vojaci rakúsko-uhorskej armády po odchode z aktívnej služby do zálohy. Zdobia ich rôzne milostné výjavy. Unikátom je aj najväčšia drevená fajka v múzeu - je z Budapešti, fajka spolu s pipasárom má 1,2 metra.
Fajky ako exponáty majú svoju historickú a finančnú hodnotu. Ako pri všetkých starožitnostiach, aj tu cena závisí od toho, ako je fajka stará, z akého je materiálu, kto ju vyrobil či v akom je stave.
Improvizované dielne majstrov
Zaujímavosťou výstavy sú dve zrekonštruované fajkárske dielne výrobcov drevených a hlinených fajok. „Jednu časť dielne tvorí zariadenie Karola Farkaša, ktorý v prvej polovici 20. storočia robil drevené fajky v Šali. Druhá časť našej improvizovanej dielne pozostáva z originálnych predmetov dielne Karola Zachara z Banskej Štiavnice, najznámejšieho výrobcu fajok na Slovensku, a Maxa Weissa, fajkárskeho majstra z Nitry,“ pokračuje Andrej Banás.
„Je tu napríklad forma na výrobu hlinených fajok a nádoba, v ktorej sa vypaľovali. Tá nádoba je jedným z najzaujímavejších exponátov výstavy, pochádza z dielne Karola Zachara, dnes ju už môžete vidieť len málokde. Do nej sa v niekoľkých vrstvách vložili vysušené hlinené fajky, ktoré sa potom aj s nádobou vypaľovali v peci.“
Dielňu zbúrali
Nitran Max Weiss bol židovského pôvodu, mal svoju dielňu na dnešnej Farskej ulici. "Fungovala od prvej tretiny 20. storočia, svojimi výrobkami zásoboval prevažne Slovensko. Fajky si dával glazovať u majstra v Novej Bani. Dielňa zanikla okolo 2. svetovej vojny. Majiteľ sa ešte po vojne na miesto, kde býval, vrátil, ale v 50. rokoch z Nitry odišiel. Dom, v ktorom mal dielňu, už neexistuje," hovorí Banás.
„V 70. rokoch minulého storočia zamestnanci nášho múzea vykonali záchranný výskum v dome Maxa Weissa prv, než ho asanovali. Na celej povale sa nachádzala niekoľkocentimetrová vrstva fajok, zachránili z nej niekoľko stoviek, ktoré dnes možno vidieť v našej expozícii. Istým spôsobom je to taký fajkový poklad."
Z morskej peny pre bohatších
Fajky sa vyrábali z hliny, dreva, porcelánu alebo morskej peny. Hlinené a drevené fajky fajčili najmä bežní ľudia, drahšie fajky z porcelánu a morskej peny, čo je minerál sepiolit, boli určené pre bohatšie vrstvy. Fajky pre šľachticov a bohatých továrnikov boli doslova malé umelecké diela.
Podľa Andreja Banása je pre Slovensko najtradičnejšia hlina, na druhom mieste drevo. „Hlavne v oblasti stredného Slovenska, v okolí Banskej Štiavnice, Kremnice a Zvolena sídlilo niekoľko výrobcov hlinených fajok. Dosiahli aj medzinárodné úspechy, fajky vyvážali nielen do Európy, ale do celého sveta,“ prezrádza Banás.
„Konkrétne Karol Zachar mal medaily a diplomy z viacerých svetových výstav. Bol úspešný najmä preto, lebo mal svoj vlastný recept na veľmi dobrú zmes fajkárskej hliny. Tá vedela presne okopírovať všetky formy, čo bol základ úspechu."
Svoje exponáty má na výstave aj fajkový Pipe Club Nitra, ktorý vlani oslávil desať rokov svojho vzniku. Má 38 členov, zahraničných napríklad z Česka, Maďarska, Maroka aj Texasu. V roku 2016 bude fajkový klub organizovať Majstrovstvá Európy v pomalom fajčení, kedy sa v Nitre stretne zhruba 35 fajkárov nielen z nášho kontinentu.
„Vďaka tomu, že je Andrej Banás členom nášho klubu, vznikla aj táto výstava. Je to prvá špeciálna fajková výstava v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu,“ hovoria viceprezidenti Pipe Clubu Maroš Stražanec a Igor Escher. „Už som bol členom klubu, keď som bol na absolventskej praxi v tomto múzeu. V depozite som objavil rozsiahlu zbierku fajok. Trvalo mi vyše roka, kým som všetky predmety zdigitalizoval, s Marošom a Igorom som pri tom veľa konzultoval. A nakoniec sa z toho podarila aj výstava,“ uzavrel Banás.
Igor Escher a Maroš Stražanec z Pipe Clubu Nitra, ktorý bude v roku 2016 organizovať majstrovstvá Európy v pomalom fajčení.
Nádoba na vypaľovanie hlinených fajok.
Stojan na náradie, s ktorými sa vŕtali otvory do fajok.
Fajkový poklad z domu Maxa Weissa.
Rezervistické fajky záložníkov s milostnými výjavmi.
Fajky sú malé umelecké diela.
Fajky a fajčiarske potreby.
Najväčšia drevená fajka v múzeu je z Budapešti – s pipasárom má 1,2 metra.
Zábery z dielne Karola Zachara z roku 1927, ktoré Banás získal z archívu Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. FOTKY: (ČE)
