ZLATÉ MORAVCE. Silný odpor proti výrobe elektriny z plastov pokračuje nielen medzi ľuďmi z mesta, ale rozšíril sa aj na obyvateľov okolitých dedín. Petíciu, ktorú spustili proti zámeru firmy WFF Drevotes, podpísalo už takmer desaťtisíc obyvateľov regiónu. „Snažíme sa ľuďom vysvetľovať naše pripomienky k zámeru,“ dôvodila Marta Balážová z petičného výboru pribúdajúce podpisy.
Firma chcela v miestnom priemyselnom parku vytvoriť zariadenie na energetické zhodnocovanie plastov. Výstavba energetického zdroja by si podľa zámeru vyžiadala od 84 do 105 miliónov eur v závislosti od variantu, pre ktorý sa investor rozhodne. Energetický zdroj zo šiestich prevádzok by mal mať celkový výkon na úrovni 24 megawattov.
Strach z karcinogénov
Protestujúcim ľudom prekáža, že hlavnou vstupnou surovinou pre výrobu elektriny má byť plastový odpad z Talianska. Toho majú do Zlatých Moraviec dovážať až 95 tisíc ton ročne, čo podľa petičiarov predstavuje 2,5-násobok ročnej produkcie plastov na Slovensku. Okrem plastov sa v energetickom zdroji mali spaľovať aj zmesi tvorené drevom, papierom a handrami.
Iniciátori petície majú k projektu viaceré výhrady. Prekáža im, že taliansky odpad sa na Slovensko donesie už pretriedený a v Zlatých Moravciach ho budú spracovávať len po zrakovej kontrole pracovníka. Okrem plastu, ktorého má byť až 65 %, sa majú dovážať na spracovanie aj handry a drevo. „Nevieme, čím sú tieto odpady kontaminované, nevieme, čím je drevo morené a lakované,“ hovorí lekár Rastislav Šindler z petičného výboru.
Upozornil tiež na to, že do ovzdušia sa môžu dostať dioxíny a furány, čo sú silné karcinogény. „V procese rozloženia plastov – depolymerizácie – bude vznikať olej, plyn a pevný odpad. Olej a plyn budú následne spaľované v spaľovacích jednotkách, o ktorých projekt nič neudáva. Nespomínajú sa tam žiadne filtre na rakovinotvorné látky,“ povedal.
Podobné prevádzky u nás už sú
Petičný výbor tiež poukazuje na to, že na Slovensku sú v prevádzke štyri podobné zariadenia, ktoré plne postačujú pre potreby krajiny.
Všetky vraj narážajú na problémy s udržaním kvality výroby. Dôvodom má byť nestále zloženie odpadu vstupujúceho na spracovanie. „Hromadí sa im odpad, ktorý nie sú schopní depolymerizovať a hromadí sa im výstup, teda kontaminovaný olej, ktorý nemôžu spaľovať,“ povedal Šindler.
Ďalšia prevádzka v Štúrove práve prechádza schvaľovacím procesom. Podľa výboru majú na juhu Slovenska robiť iba čistú depolymerizáciu s výrobou oleja, ktorý sa ďalej spaľovať nebude. Vznikajúci podnik má navyše spracovávať len 1/15 z toho, čo sa chystá v Zlatých Moravciach.
Vozárová: Žiaden súhlas mesta nebol
Samospráva tvrdí, že jej stanovisko voči zámeru je od začiatku „striktne zamietavé“. Zástupca investora ale pre média nedávno uviedol, že súhlasné stanovisko má. Mesto to však poprelo.
„Žiadne súhlasné stanovisko k realizácii zámeru sme nevydali. Vydali sme iba vyjadrenie, že zámer na umiestnenie energetického zdroja v časti priemyselného parku nie je v rozpore s územným plánom mesta,“ povedala právnička mesta Mária Vozárová.
Investor navyše podľa nej v žiadosti neuviedol, akú surovinu chce na výrobu energie použiť.
Mestu na projekte prekáža fakt, že závod by mal stáť iba tristo metrov od obytnej zóny. „Navyše, Zlaté Moravce sú vysoko environmentálne zaťažené a takéto zariadenie by výrazne zhoršilo stav životného prostredia nielen v meste, ale aj v jeho okolí a malo by negatívny vplyv na zdravie našich obyvateľov,“ dodala Vozárová.
Predkladateľ zámeru: Nejde o spaľovňu
Otázky k téme sme adresovali aj Jurajovi Musilovi z banskobystrickej eseročky Ineco, ktorá predložila zámer na energetické zhodnocovanie plastov. Napriek prísľubu na otázky nereagoval.
V minulosti vysvetľoval, že ľudia si zámer mylne vysvetľujú. „Nejde o spaľovanie plastov a odpadu, ale o tepelný rozklad bez prístupu vzduchu, čiže nie je tam proces horenia a to, čo zostane, je možné spracovať alebo následne spáliť v piestových spaľovacích motoroch,“ povedal nedávno médiám.
Vyjadriť sa chcel aj na nedávnom mimoriadnom zastupiteľstve, rozhnevaní ľudia mu to však neumožnili a predkladateľa zámeru vypískali.
