Učiteľstvo považuje za dobrú skúsenosť. Deti sú každým dňom iné, nehrozí monotónnosť, preto ho to baví.
NITRA. Sugestívnu výtvarnú výpoveď návštevníkom Galérie Foyer ponúka Peter Hitzinger. Do 6. apríla si v Starom divadle môžete pozrieť jeho výstavu s názvom Sivá.
Môže za to mamin kolega
Umelec z Prievidze sa výtvarnému umeniu venuje už od základnej školy, chodil aj na ZUŠ. Pokračoval v Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici a potom v Akadémii umení v Banskej Bystrici. „Keď som si ako malý kreslil, moje obrázky sa zapáčili maminmu kolegovi – hudobníkovi. Povedal mi, že by som mal chodiť na výtvarnú. Takže on to vlastne 'spískal',“ s úsmevom vraví Peter Hitzinger.
Jeho výstava v Nitre sa podarila vďaka kurátorke Marte Hučkovej. „Dostal som ponuku od mojej starej známej, potešilo ma to a súhlasil som. Rozhodol som na ňu vybrať najnovšie obrazy, niektoré z nich ešte neboli ani vystavované. Doplnil som ich staršími prácami z rokov 2011 a 2013,“ hovorí 32-ročný výtvarník, pre ktorého je nitrianska výstava jeho druhou autorskou. Prvú mal v doma v Prievidzi.
Výstavu tvorí zhruba pätnásť diel menších i väčších formátov. Väčšina z nich je olejomalieb na plátne, občas nejaký akryl na sololite. „Tematika je najmä figurálna, kompozície sú expresívne, štylizované. Abstrakcii sa veľmi nevenujem. Rád štylizujem, drží ma najmä znak štylizovanej mužskej figúry,“ popisuje umelec svoju tvorbu. „Mám rád symboliku farieb, každá z nich má svoj význam. Na týchto dominuje sivá, preto som dal takýto názov aj celej výstave. Sivú mám rád, pre mňa nie je nejaká všedná, smutná.“
Snaha byť čo najosobnejší
Výtvarník sa popri tvorbe - najmä po večeroch - venuje aj študentom, učí na Strednej umeleckej škole úžitkového výtvarníctva v Topoľčanoch. „Učiteľstvo je dobrá skúsenosť. Išiel som do školstva s tým, že to skúsim. Decká sú každým dňom iné, nehrozí monotónnosť, preto ma to baví,“ vysvetlil Hitzinger.
Podľa kurátorky Marty Hučkovej sa výtvarník prezentuje výraznou expresívnou polohou. „Tá sa vyznačuje väčšou dávkou abstrakcie, osobitou farebnosťou, tvarovou redukciou a silnými tmavými líniami rozdeľujúcimi plochu na akési segmenty pospájané v usporiadanom chaose,“ hovorí Hučková. „U Petra Hitzingera badať aj snahy nahradiť tradičné niečím neočakávaným, zároveň však byť čo najosobnejším a silne emotívnym.“
