NITRA. Na Šimonovu mamu dolieha smútok a zúfalstvo. Má pocit, že už vyskúšala všetko a synov stav sa nezlepšil, siedmy rok je v bdelej kóme. Jeho bývalí spolužiaci budú onedlho promovať, kamarátka čaká druhé dieťa.
„A Šimiho stav je nemenný,“ povzdychla si Valéria Buchová. Po tom, ako rodina vlani vysúdila od nemocnice rekordné odškodné, stretla sa s neprajnosťou a závisťou.
„Jedna pani sa napríklad spýtala, či peniaze vrátime, ak Šimon zomrie. Mnohí sa nám otočili chrbtom, lebo sme vysúdili veľké peniaze, ale tie sú určené pre Šimona,“ povedala Valéria.
Nové auto budú mať v máji
Nemocnica platí takmer polmiliónové odškodné na splátky. Buchovci už investovali do veľkého auta, aby mohli Šimona pohodlne voziť domov z viedenského sanatória a späť.
„Auto už prišlo na Slovensko, teraz ho musia upraviť pre Šimonove potreby. Dostaneme ho v máji,“ povedala Valéria Buchová.
O Šimona sa treba starať 24 hodín denne, je úplne bezvládny a žiadnym spôsobom nekomunikuje. Má nezvratne poškodený mozog.
V takomto stave zostal po operácii nosnej prepážky v nitrianskej nemocnici, mal vtedy šestnásť. Podľa súdu to spôsobila neospravedlniteľná lajdáckosť, ľahostajnosť a neodbornosť zdravotníckeho personálu.
Anestéziológ Ivan Kliment, ktorý bol pri operácii, dostal podmienečný trest a zákaz činnosti. „Toho človeka som vyhodila z hlavy, nezaujímam sa o to, čo robí,“ poznamenala na jeho adresu Šimonova mama.
Dodala, že doteraz sa rodine nikto z nemocnice neospravedlnil. „Len cez médiá nám bola po vynesení rozsudku vyjadrená ľútosť. Keby to urobili na začiatku a pravdivo sa zachovali, možno by sme sa ani nesúdili.“
Liečitelia si chceli zobrať Šimona na rok domov
Šimonov stav sa za celé roky nezmenil, hoci Buchovci už skúšali všeličo možné, aj liečiteľov. Niektorých však radšej rovno poslali preč.
Jedna dvojica napríklad žiadala 10-tisíc eur vopred, vraj postavia Šimona na nohy. Ďalší pár si zapýtal 5-tisíc eur a chcel si chlapca zobrať k sebe domov na celý rok.
„Do rakúskeho sanatória chodil za synom liečiteľ s virguľou, za jedno 10-minútové sedenie pýtal 50 eur. Nič sa však nezmenilo,“ povedal Šimonov otec Slavomír.
„Stretli sme aj serióznych liečiteľov, ale Šimonovi pomôcť nevedeli. Myslím si, že je to aj preto, že u neho nie je spätná väzba,“ povedala mama.
Priznala, že po vyše šiestich rokoch na ňu doľahlo zúfalstvo a psychické vyčerpanie: „Ešte som sa nepýtala, prečo sa to stalo práve nám, ale možno sa začnem pýtať teraz...“
Napriek všetkému ale Valéria nerezignovala: „Nádej a vieru, že sa to môže niekedy zlepšiť, mi nezoberie nikto.“
Narodil sa v rovnaký deň ako dedko
Nad vodou ju držia dvojičky, vysokoškoláci Barbora a Matúš, manžel aj práca v nitrianskej materskej škole. „Tie malé deti ma aspoň trošku privedú na iné myšlienky," povedala.
Valéria spolu s manželom absolvovala v Rakúsku množstvo kurzov, aby sa dokázala o syna čo najlepšie postarať. Na jeden zobrala aj svoju mama s otcom, ktorý je tiež v bdelej kóme. Dva mesiace pred Šimonovou operáciou spadol a odvtedy sa neprebral. Obaja sa narodili v rovnaký deň - 21. decembra.
„Mama sa o otca stará doma, pretože u nás nie sú zariadenia pre ľudí v takomto stave,“ povedala Valéria.
Jej manžel na ňu prezradil, že premýšľa nad sanatóriom pre bdelú kómu, ktoré by mohlo vyrásť na Slovensku. Túto myšlienku už konzultovala aj s lekármi. Na realizáciu však treba obrovské peniaze, bolo by treba zohnať sponzorov.
