NITRA. Druhý marcový víkend sa v nitrianskych Mlynoch niesol v znamení umenia. Vstupná hala obchodného centra patrila ľudovým výrobcom a umelcom, ktorý svoje schopnosti a zručnosti predviedli v rámci podujatia Dni originality.
Bolo sa veru na čo dívať a čo obdivovať. Drevorezby, umelecky dotvorené samorasty, maľby, kresby, keramiku, maľované šatky, odevy, šperky, ozdobné škatuľky, umelecké výrobky z vitráže, kovu i kože ponúkali výrobcovia nielen zo Slovenska.
Najzložitejšia bola Socha slobody
Z Nového Ruskova pri Trebišove prišiel do Nitry Vladimír Eperješi. V jeho stánku bolo všetko z kovu – ruže, svietniky, drak i mních. „Nie som vyučený umelecký kováč, som samouk a venujem sa tomu už asi dvanásť rokov,“ hovorí sympatický východniar, ktorý je cechmajstrom Cechu kováčov a umeleckých kováčov Slovenska.
„Som známy tým, že robím aj zmenšeniny svetovo známych dominánt, vyrobil som Sochu slobody, Eiffelovku aj Big Ben. Dnes ich tu nemám, niektoré z nich by sa sem ťažko zmestili, napríklad Eiffelova veža má 7,5 metrov, čo je zatiaľ môj najväčší výrobok. Najzložitejšia bola asi Socha slobody – vyrobil som ju z tepaného medeného plechu tak ako ju tradične robili Francúzi pre Američanov “
Asi 150-centimetrový mních z kovu je umelcovou novinkou, pracoval na ňom zhruba rok. Zaujme čarodejnou palica s minerálmi, aj detailne vypracovanou tvárou, vlasmi, bradou i plášťom s kapucňou. Kovový drak môže slúžiť ako dekoratívny svietnik alebo krb na lieh.
„Na takýchto akciách sa už trochu nudím, lebo nemôžem pritom pracovať. Mám však doma pojazdnú dielňu, s ktorou chodím po jarmokoch a predvádzam ukážky kováčskej práce. Mám v nej rôzne staré náradia, funkčný tradičný kováčsky mech má asi 150 rokov,“ dodal Eperješi.
Bude vyrezávať aj v nebi
Z Katovíc, kde má svoje dielne, na výstavu pricestoval Poliak Marek Piwoňski. Jeho originálne škriatkovské tváre z kôry topoľa čierneho nie sú v Nitre neznáme. „Milujem prírodu. Tak ako na svete neexistuje rovnaký odtlačok prsta, tak nie sú rovnaké ani moje diela, každé je originál,“ vraví 53-ročný umelec.
„Vyrezávam už od svojich 6-7 rokov - začínal som s takým hrozným ruským nožíkom - a hoci som ako zamestnanie robil maliara domov a opravára, rezbárčine sa venujem už 47 rokov. Je to dar od boha, ten ma teraz aj živí. Až do smrti. A keď raz budú z neba stružliny padať, budete vedieť, že vyrezávam aj 'tam hore'.“
Pomohol mu Brunovský
Neprofesionálny výtvarník Miroslav Matuščin z Králik pri Banskej Bystrici zaujal nádhernými, do najmenších detailov prepracovanými kresbami, ktoré robí obyčajnou pentelkou. Popri erotických obrázkoch a dielach zobrazujúcich ľudovú architektúru boli priam fascinujúce domčeky v prírode, silne pripomínajúce obydlia hobitov z Tolkienových kníh.
„Výtvarnému umeniu sa v podstate venujem odmalička, chodil som aj do ľudovej školy umenia. VŠVU však nemám, som rád, že som mohol dokončiť aspoň strojárinu. Síce ma nebavila, ale naučila ma presnosti a zmyslu pre detail,“ prezrádza výtvarník. „Bol som taký rebel. Ešte počas strednej školy som podpísal Chartu 77 a na VŠVU som mohol zabudnúť. Ale po revolúcii som mal veľké šťastie - stretol som Albína Brunovského, ktorý mi dával súkromné hodiny. Myslím si, že tých asi desať hodín mi dalo viac, ako mi mohla dať celá vysoká škola. Keby vo mne nič nebolo, tak si ma nebohý majster ani nevšimne.“
Svoje rebelantstvo si Matuščin počas života „odpracoval“ ako stavbár, výtvarné umenie však nezanechal. Okrem iného začal pracovať na obrazoch spomínaných prírodných obydlí, ponášajúcich sa na hobitie príbytky. Paradoxne, umelec britského autora fantasy nepoznal. Začal sa o neho zaujímať až vtedy, keď sa ho ľudia pýtali, či čítal Hobita alebo Pána prsteňov.
„Tolkien je velikán, v literatúre niečo ako Einstein vo svojom obore. Ale predtým som ho nepoznal, tieto kresby som začal robiť podľa vlastnej fantázie,“ vraví Miroslav Matuščin. „Nato prišiel do kín prvý diel Pána prsteňov a ja som si povedal: ako dobre. Chytilo ma to, pochopil som, že mám dobre nastúpenú cestu bez toho, že by som o tom niečo vedel. Potom som si pozrel ostatné dva diely Pána prsteňov aj dve časti Hobita.“
Obraz, na ktorom umelec priamo v Mlynoch pracoval, je 14. dielom zamýšľanej série 30 obrazov veľkosti 50x70 cm. „Budú to predlohy krajiny, v ktorých sa môj príbeh odohráva. Kresby chcem ponúknuť do zahraničia ako námet na animovaný film. Dúfam, že to niekoho zaujme. Pokiaľ nie, vznikne súbor 30 krásnych obrazov a možno niekedy vydám obrázkovú miniknižku môjho príbehu,“ dodal Matuščin.
Marek Piwoňski a jeho tváre z kôry čierneho topoľa.
Miroslav Matuščin v zápale práce.
Vladimír Eperješi so svojím kovovým mníchom. FOTKY: (ČE)
