Jej štyri deti ju inšpirovali k tomu, aby napísala aj druhý diel príbehov o Kláre.
NITRA. Na konte má šesť kníh pre dospelých a dve pre deti. Bývalá letuška, dnes viceprimátorka Bratislavy a spisovateľka Petra Nagyová-Džerengová bola hosťom besedy v krajskej knižnici v Nitre.
Pri knihách zaspal, fejtóny ho bavili
Autorka začala s literárnou tvorbou pre dospelých, ale vždy túžila písať pre deti. Keď sa jej sen splnil, zistila, že ju to veľmi baví a napĺňa. Aj vďaka svojim štyrom deťom.
„Moju prvú detskú knihu Klára a mátohy som im prečítala ešte v rukopise - páčila sa aj vtedy najstaršiemu 14-ročnému synovi, aj najmladšej 3-ročnej dcérke. Vydržali dve hodiny počúvať, kým som ju celú nedočítala,“ spomína Petra Nagyová-Džerengová. „Pri prvom diele mi kládli rôzne otázky a boli inšpirátormi k tomu, aby som napísala aj druhý Klára a iglu. Moje deti čítajú veľmi veľa a sú nároční čitatelia, takže ich názor bol pre mňa veľmi relevantný.“
Prvú detskú knižku počúval spolu s deťmi aj autorkin manžel a páčila sa mu. Jej dospelácke knihy začal čítať tiež, ale vždy vraj zaspal. Na nový rok si preto dáva predsavzatia, že si už niečo od „svojej polovičky“ prečíta.
„Ale fejtóny, ktorými som takmer štyri roky prispievala do novín, si pravidelne čítal, aj mi radil. Písala som v nich o každodennom živote našej rodiny, robila som si tak trochu „srandu“ z môjho muža, zo seba aj z detí. A keď som sa pri niektorých knihách „zasekla“, manžel mi vymyslel koniec.“
Píše tretí diel Kláry
Petra Nagyová-Džerengová v príbehoch pre dospelých spracúva rôzne témy - o súčasnosti, vzťahoch, láske, nevere. S výnimkou jedného titulu – Ženy nášho rodu, ktorá je akousi ságou rodiny žien, ktoré naprieč 60 rokmi vyrastajú v podstate bez mužov.
„V podobnom duchu sa nesú aj moje detské knihy, ktoré riešia dnešný svet, pomerne vzdialený tradičným hodnotám, ktoré vládli v minulosti. Mnohé deti sú nútené vyrovnať sa napríklad s rozpadom svojich rodín a my, dospelí, im to sťažujeme,“ konštatuje spisovateľka.
V súčasnosti pracuje na treťom diele Kláry, v ktorom sa zavŕši oblúk príbehu, pretože sa vráti jej mama z Afriky. V šuplíku leží aj jej rukopis románu z obdobia, keď pôsobila ako letuška. „Bude to taký triler, ale ešte som ho nemala čas prerobiť. A možno raz vydám aj nejaké zbierky reportáží – zopár mi ich vyšlo v časopisoch, napríklad o bicyklovaní a bicyklotúrach. A dcére som zas sľúbila, že napíšem niečo pre tínedžerov,“ hovorí Nagyová-Džerengová.
Najradšej tvorí ráno
Autorka má štyri deti a čas na písanie musí veľmi prispôsobovať ich potrebám. Je vraj veľmi pružná, vie písať v detskom hluku, aj v autoservise, ale jej obľúbeným časom je ráno okolo 5. – 6. hodiny. „Zväčša píšem cez víkend, lebo inak som v práci veľmi vyťažená. A večer písať nevládzem, vtedy radšej čítam sebe alebo deťom.“
Ako viceprimátorka hlavného mesta sa pohybuje vo svete komunálnej politiky. Má fascikel v počítači s názvom „politika“, do ktorého si zaznačuje kopec poznámok a vtipných situácií. „Raz možno dospejem k tomu, že knižne zhodnotím aj túto oblasť. Pre spisovateľa je ľahšie písať o tom, čo pozná a nemusí si zisťovať prostredie, situácie a podobne.“
Na dovolenky s kufrom kníh
Spisovateľka má ako čitateľka veľmi široký záber – od hororov, dobrodružných románov, kníh o vzťahoch, histórii až po filozofické knihy. Pri posteli má vždy rozčítaných niekoľko knižiek, na dovolenky si vraj berie plný kufor kníh.
Má obľúbených autorov, každý sa viaže k určitému obdobiu. „Z detstva mám rada Astrid Lindgrenovú a Pipi Dlhú Pančuchu, mojou srdcovkou je Tove Janssonová a jej príbehy o rodine trollov Muminovcoch, tie som čítala minimálne desaťkrát. Prešla som obdobím indiánok, Karl May bol moje druhé ja, potom prišli dievčenské romány. So strednou školou ma začali baviť Kingove horory a rôzne napínavé príbehy,“ vymenúva autorka.
„Po vydaji som objavila čaro románov o vzťahoch – od Fieldingovej, Dostojevského či Tolstého. Jeho Annu Kareninovú som čítala, keď som mala 22 rokov a úplne ma zobrala. Hneď nato som „zhltla“ Vojnu a mier. Mám veľmi rada aj švédsku literatúru, napríklad diela Selmy Lagerlöfovej - prvej ženy, ktorá dostala Nobelovu cenu za literatúru.“
