Verše na prvý pohľad môžu vyzerať jednoducho, jasne, ale práve to je to najťažšie – niečo zložité povedať zrozumiteľne a zľahka pár slovami.
NITRA. Cennosti. Tak nazval svoju najnovšiu zbierku veršov nitriansky básnik a epigramatik Milan Hodál. V kaviarni DAB ju do života uviedli spisovateľka Drahomíra Pechočiaková a Ivan Godál z Literárneho klubu Janka Jesenského. Posypali ju soľou a zaželali jej, nech otvára ľuďom srdcia. Hodálove verše recitoval Michael Vrzala.
Báseň živá ako ulica
„Prečo soľou? Pri výbere som sa inšpiroval názvom zbierky a známou rozprávkou. Že je soľ nad zlato a je cenná, všetci vieme,“ vysvetľuje Milan Hodál. „Zbierku som symbolicky nazval Cennosti. Neskromne dúfam, že myšlienky a slová, ktoré v nej sú, sú istým spôsobom cenné. Dobré slovo je soľou zeme, tak aj preto tá soľ.“
Po Rozcvičke a Zázračnej planéte sú Cennosti treťou samostatnou zbierkou Milana Hodála. Ako vraví, do knihy sa snažil vybrať také svoje „bestofky“. „Mojou ambíciou bolo, aby v nej boli dobré a ešte lepšie básne. Myslím, že podľa doterajších ohlasov čitateľov aj odbornej kritiky sa mi to snáď aj podarilo,“ hovorí básnik. „Oproti predchádzajúcim zbierkam som možno nový v tom, že som sa snažil byť ešte zrozumiteľnejší – nielen témami, v ktorých sa čitateľ môže nájsť, ale aj metaforicky. Stále sa držím zásady, že báseň má byť živá ako ulica.“
Autora v tejto súvislosti veľmi teší, že jeho verše možno počuť aj z éteru. Ako zhudobnené texty ich spievajú kapely Gladiator a PAS. A v poslednom čase po jeho básňach siahajú aj študenti, ktorí ich recitujú v Hviezdoslavovom Kubíne. „Vážim si to, že ich moja tvorba oslovila, zrejme svojou súčasnosťou.“
Hodál nepíše len verše o láske, priateľstve, vzťahoch, ale aj o bežných veciach dneška, ktoré sa nás nepríjemne dotýkajú. „Nastavujem zrkadlo dobe, jej neduhom - kariérizmu, cynizmu, klamstvu, pretvárke, neprajnosti či závisti.“
Zostal verný číslu 77
Zbierku autor rozdelil na štyri kapitoly – tri tvoria básne vážnejšej poézie, štvrtú satirická poézia. Ako v predchádzajúcej zbierke, aj tu zostal verný číslu 77 – 44 je básní a 33 epigramov, ktoré ho sprevádzajú celou jeho tvorbou. Texty vhodne dopĺňajú kresby dcéry Lenky, ktorá je už takou jeho dvornou ilustrátorkou.
„Musím poďakovať celej mojej rodine, že mi vytvára potrebné zázemie a tvorivú atmosféru. Manželka a dcéry sú moji prví čitatelia, kritici, ale aj spolutvorcovia námetov a podieľajú sa na hodnotovom posolstve básní. Na ich názor dosť dám, keď povedia, že „toto nie“, zamyslím sa a urobím korektúry,“ priznáva poet. „Kedysi som písal viac spontánne, dnes už tak rozvážnejšie. S každou básňou sa „hrám“, cizelujem ju a vraciam sa k nej aj viac týždňov. Hľadám najvhodnejšie výrazy tak, aby každé slovo bolo na svojom mieste. Verše na prvý pohľad vyzerajú jednoducho, jasne, ale práve to je to najťažšie – niečo zložité povedať zrozumiteľne a zľahka pár slovami.“
Plánuje knihu epigramov
Popri básňach sa v Hodálových zbierkach vždy objavujú aj jeho obľúbené epigramy. Autor zvažuje, že zhruba o dva roky by novú knižku venoval len týmto drobným satirickým útvarom.
„S uverejňovaním epigramov a aforizmov som začal ešte v 80. rokoch minulého storočia v Pravde na nedeľu a Smene. Neskôr som robil externého redaktora humoristického časopisu Roháč. Spolupracoval som aj so Slovenským rozhlasom. V košickom Maratóne som asi päť rokov robil rubriku Epigramiáda, rubriky satirickej poézie a epigramov som mal aj v Banskobystrickom sobotníku a nedeľných Variáciách,“ spomína spisovateľ.
„V roku 1991 som napísal rozhlasový kabaret Podnikový erobik, ktorý mal tri reprízy. Básne, epigramy a aforizmy mi v súčasnosti uverejňujú v Telepluse, Literárnom týždenníku a v periodiku Rodina a škola. Veľmi si cením, že si moju dlhoročnú činnosť všimli aj odborníci a vlani ma poctili svojím členstvom v Spolku slovenských spisovateľov.“
Dcéra Lenka je už otcovou dvornou ilustrátorkou. FOTO: (ČE)
