Lucie Kordačová v denníku vtipne radí - v prípade, že sa chcete naučiť po slovensky, priviažte sa na 14 dní k Slovákovi.
NITRA. Do čias Československa sa môžete vrátiť v Nitrianskej galérii. Spoločnou výstavu sa v Bunkri galérie do 13. apríla predstavuje deväť mladých českých a slovenských autorov. Hlavným médiom výstavy sú videá a videoprojekcie, po jednej sú inštalácia, objekt a grafika.
Prechody bez colníc
Jednou z vystavujúcich autoriek je Gabriela Zigová, študentka VŠVU. Svojím videoprojektom mapovala hraničné priechody pozdĺž česko-slovenskej hranice.
„V podstate išlo o opustené budovy na bývalých colniciach. Keď aj teraz prechádzate cez hranice, objekt tej minulosti je tam stále prítomný,” hovorí Gabriela Zigová, ktorá tieto priestory osobne navštívila a fotografovala. Ich snímky ukazuje jej videoprezentácia.
„Dohromady je šestnásť oficiálnych hraničných priechodov, bola som z nich na štrnástich. Z nich na štyroch nebolo už vôbec nič, takže prezentáciu tvorí 10 snímok objektov,” pokračuje Zigová. „Projektom som chcela zdokumentovať skutočnosť, že vstupom do Šengenu sme sa tak metaforicky opäť stali jedným spoločným územím v rámci Európskej únie. Tým, že sú otvorené hranice, je konštrukt vnímania národa ako ohraničeného územia zrušený a stávame sa ako keby jedným veľkým národom Únie.“
V nohaviciach s motívom vlajky Európskej únie a v tričku s nápisom vepřo-knedlo-zelo a pívo svoj projekt prezentoval Tomáš Beňadik, študent fakulty umenia na ostravskej univerzite.
„Moja práca sa nazýva Longboard. Je to vlastne skejtbord v tvare prvej spoločnej republiky Česka, Slovenska a Podkarpatskej Rusi, teda model akéhosi nášho fungovania medzi Východom a Západom, ” vysvetľuje Tomáš. „Model je na kolieskach, je teda interaktívny a návštevník si môže na ňom aj zajazdiť.“
Pripútali sa retiazkou
Zmiešaná dvojica Lucie Kordačová a Lucia Kotvanová majú v Bunkri spoločný projekt, ktorým sa snažili preklenúť kultúrne i jazykové bariéry. V rámci neho boli 14 dní k sebe pripútané retiazkou, všetko robili spolu, dokonca si nedali dolu ani počas spánku. Jeden týždeň žili v Česku, druhý na Slovensku. Videá a denníky, ktoré v Bunkri vystavujú, dokumentujú pocity, ktoré mali autorky počas experimentálnej performancie. V jednom texte svojho denníka Lucie Kordačová vtipne radí: V prípade, že sa chcete naučiť po slovensky, priviažte sa na 14 dní k Slovákovi.
Kurátorkami výstavy sú Eva Nováková a Lucie Kordačová. Podľa Novákovej prišla s prvotným nápadom na takýto projekt jej kolegyňa Lucie. „Cieľom bolo zistiť, ako sa mladá generácia pozerá na tému Československa. Je príslušníci síce majú v rodnom liste zapísaný tento štát, ale vyrastali už v inom geopolitckom zoskupení,” vysvetľuje Nováková.
„V projekte nejde o spracovávanie historických motívov. Autori sa k tejto téme vyjadrujú skôr rekonštrukciou osobných spomienok, rodinných skutočností alebo s nadsádzkou či iróniou komentujú udalosti spred 21 rokov.”
Tomáš Beňadik s modelom Československa v podobe skejtbordu.
Gabriela Zigová svojím videoprojektom mapovala hraničné priechody pozdĺž česko-slovenskej hranice. FOTKY: (ČE)
