Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Záchranársky guru: Oživovanie niekedy nemá zmysel

Ľudia sa snažia oživovať beznádejné prípady, zdravých ľudí sa však zachrániť často zdráhajú.

Dlhoročný záchranár Viliam Dobiáš.Dlhoročný záchranár Viliam Dobiáš. (Zdroj: TOMÁŠ HOLÚBEK)

NITRA. Skoro každý pacient verí, že je jedinečný, jeho ťažkosti sú unikátne a nikto ich nedokáže úplne pochopiť. Je to omyl. Z každého druhu pacientov a chorôb sa všetko vyskytuje masovo.

Tvrdí to guru slovenského záchranárstva Viliam Dobiáš. Skúsený profík pracoval dlhé roky v nemocnici a až dve desaťročia robil záchranára priamo v teréne. „Aj keď som už v dôchodkovom veku, práca ma stále baví, nejako som sa ubránil vyhoreniu. Výraz úľavy na tvári pacientov, ktorí trpia, je super odmenou,“ vyznal sa na stretnutí s čitateľmi v nitrianskom Martinuse dlhoročný záchranár a prezident Slovenského Červeného krtíža.

K medicíne nemal vzťah

Pri začiatkoch kariéry Viliama Dobiáša to nie vždy smerovalo k medicíne a záchranárstvu. Chlapca pred maturitou lákala novinárčina a pilotovanie lietadiel. „Rodičia ma v hlbokom komunizme uzemňovali, vraveli, že novinárom môžu byť len takí, ktorých rodičia sú veľmi politicky aktívni a že ako novinár by som musel slúžiť režimu a písať nie to, čo si myslím, ale to, čo sa patrí. A pilotom by som mohol byť len tak, že by som najskôr dvadsať rokov robil na stíhačke, potom by som sa mohol stať civilným pilotom.“

Prihláška na vysokú smerovala preto na medicínu, druhá v poradí bola zapísaná teológia. „Zrejme sa komunisti naľakali, že by zo mňa mohol byť farár, tak ma prijali na medicínu,“ nadľahčuje pri spomínaní Viliam Dobiáš.

Lekár čestne priznáva, že k medicíne nemal vôbec vzťah. Vytvoril si ho až počas štúdia.

Rozmaznanci v nemocniciach

Za svoju kariéru si preskákal všeličím v slovenskom zdravotníctve. Z vlastných skúseností dokáže poukázať na rozdiely medzi prácou lekára v nemocnici a prácou záchranára v teréne.

„V nemocnici je lekár rozmaznaný prostredím – je tam teplo, relatívne čisto, sucho, keď príde pacient, lekár sa môže poradiť s 10-15 kolegami z rôznych špecializácií, má k dispozícií všelijaké hadičky, ktoré sa dajú strkať do pacientov, aby videl, ako človek vyzerá zvnútra. Má tam laboratórium, môže si pacienta nechať kompletne vyšetriť a nejaké diagnózy z toho vyplynú. Záchranár je odkázaný na seba. Nepozná pacienta, musí prísť k diagnóze rozhovorom s ním, vyšetrením pomocou zraku, hmatu, sluchu. Navyše nemá veľa času, lebo pacient je väčšinou v núdzi, vždy má pocit ohrozenia. Lekár musí pôsobiť suverénne, tváriť sa, že vie, čo tomu človeku je a že vie ako mu pomôcť – pritom má obmedzené prostriedky,“ rozpráva záchranár. Posádka sanitky častokrát improvizuje, odhaduje diagnózy len na základe skúseností. Zdravotníci v teréne navyše musia mať širokú škálu vedomostí z rôznych medicínskych odborov. Takáto práca sa týmto všetkým stáva nielen zaujímavou, ale aj adrenalínovou.

Mnohokrát si však situáciu, pri ktorej potrebujeme zásah zdravotnej služby, navodíme aj sami. Za naše náhle podlomené zdravie môže životný štýl, ktorý vedieme. Nesprávna životospráva zdravotníkov irituje a úplne nelogický prístup mnohých ľudí im dvíha adrenalín. Doktor Dobiáš hovorí, že od detstva páchame hriechy proti životospráve, zlým príkladom pre deti idú mnohokrát aj rodičia.

„Ľudia sú ochotní jesť 15-20 tabliet denne a dvakrát do mesiaca nadávať v lekárni, aké sú drahé doplatky. Ak by ale boli ochotní neslopať, nefajčiť, nežrať viac ako treba, nesoliť, trikrát do týždňa sa hodinu hýbať, tak by nemuseli užívať žiadne lieky, alebo z tých dvadsiatich by stačili dva. Ale uznám, že je pohodlnejšie zhltnúť v kresle pred telkou desať pilúl a nadávať na celý svet a zdravotníctvo, ako zdvihnúť zadok a ísť niečo robiť pre svoje zdravie.“

Oživujeme aj nepravých

Záchranári svorne hovoria, že mnoho prípadov, ku ktorým ich volajú, by mohlo skončiť bez úmrtia alebo trvalých následkov, ak by do príchodu sanitky zasiahli samotní okoloidúci alebo príbuzní. To sa však stáva zriedka a ak sa to pritrafí, rozpráva o tom konajúca služba kolegom v nemocnici ako o rarite.

Pritom rýchly zásah svedka krízovej udalosti by mohol výrazne pomôcť. Podľa záchranára by niekedy stačila krátka a jednoduchá masáž srdca. Ľudia však zasiahnuť často nechcú – buď zo strachu, z nevedomosti alebo si jednoducho povedia, že to je práca pre zdravotníkov. A niekedy konajú viac ako nepochopiteľne.

„Často sa stretávam s tým, že zomiera 90-ročná babička, ktorá je už tri roky imobilná na posteli, nespoznáva príbuzných, má plienky, kŕmia ju po lyžičkách. A keď sa jej zastaví srdce, tak ju rodina vehementne oživuje, lebo 'my ju máme radi'. Na druhej strane umrie po zástave srdca 40-ročný človek. Pritom by bol resuscitovateľný, stačí, ak by mu niekto päť minút stláčal hrudník a ten človek mohol ožiť a žiť ďalších dvadsať rokov bez akýchkoľvek problémov. Pri takomto človeku ľudia stoja s rukami vo vreckách, alebo pozerajú na hodinky, či záchranka príde za päť alebo za sedem minút, sami však nespravia vôbec nič. Čiže niekedy sa oživujú beznádejné prípady a také, kde by bola veľká nádej na oživenie, nie.“

Prvá pomoc nadovšetko

Dlhoročný lekársky profesionál zdôrazňuje význam prvej pomoci. Tú by mal ovládať každý, po niekoľkých rokoch by sme si vedomosti mali doplniť na kurze prvej pomoci.

Viliam Dobiáš priznáva, že chybou bol spôsob, akým sa prvá pomoc kedysi vyučovala. Kurzy boli zbytočne dlhé, zložité a častokrát aj nejednoznačné, laik musel mať poriadny mišung v tom, čo robiť. „Častokrát robíme chybu aj my, čo učíme prvú pomoc, že to nevieme podať jednoducho,“ pripúšťa lekár.

Sú však aj situácie, v ktorých sa aj záchranári vyhýbajú oživovaniu, a to dokonca celkom legálne. K takým patria pokusy oživiť onkologických pacientov, ktorým do konca života ostávajú týždne, v lepšom prípade mesiace. „Akonáhle sú metastázy, je mi jasné, že ak by som ho aj oživil, nijako nezlepším kvalitu života. Človek, ktorý má metastázy, väčšinou umiera do pol roka po vzniku metastáz. V takom prípade ukončím resuscitáciu, idem vysvetľovať príbuzným, že oživovanie by nemalo žiaden význam, že by len predĺžilo utrpenie človeka. Jednoduchšie je, keď vopred viem, že ten človek má nejaké nádorové ochorenie v koncovom štádiu a ostáva mu niekoľko týždňov života. Tam je oficiálne aj legislatívne zakotvené právo nezačať oživovacie pokusy.“

Volali ste záchranku?

O mnohých skutočných prípadoch z výjazdu sanitky hovorí doktor Viliam Dobiáš vo svojej najnovšej knihe Volali ste záchranku? Viac ako stovka príbehov vychádza z jeho reálnych zásahov. Sú medzi nimi vtipné, smutné aj mrazivo tragické prípady. Na záver každej kapitoly sú osvetové dodatky, ktorá napovedia, ako by sme sa mali vysporiadať so život ohrozujúcou situáciou.

Tomáš Holúbek

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  4. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 440
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 645
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 739
  4. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 304
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 026
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 15 519
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 412
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 231
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 344
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 238
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Záujem o testovanie majú v Močenku aj ľudia nad 65 rokov. Pri 100-percentnej účasti rátajú so 4-tisíc testovanými

Priebeh testovania bude možné sledovať aj prostredníctvom online kamier na webe obce.

Ilustračné foto.
Spisovateľka Marta Fartelová.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Počet infikovaných zamestnancov nitrianskej nemocnice opäť narástol

Činnosť ambulancií nie je obmedzená. Operujú len akútne stavy a onkologických pacientov.

Triážna unimobunka je pred chirurgickým pavilónom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Primátor Hattas: Situácia je v Nitre veľmi kritická, chýbajú lekári

V pätnástich dedinách budú testovať len jeden deň.

Už ste čítali?