Patrí do kolektívu prvých interných televíznych hlásateliek, na čo je patrične hrdá. Tento rok oslavuje polstoročie spolupráce s televíziou.
NITRA. Husté blond vlasy, široký, milý úsmev a príjemný, melodický hlas. Tak si my skôr narodení pamätáme známu slovenskú hlásateľku, redaktorku a neskôr moderátorku Noru Beňačkovú. Nedávno sympatická dáma, ktorá snáď vôbec nestarne, zavítala do Nitry, kde sa v synagóge stala hosťom jednej z cyklu besied so zaujímavými ľuďmi. Akciu moderovala známa slovenská výtvarníčka Ivett Aksamitová.
Chcela byť baletkou
Ako malá chcela byť herečkou a najmä baletkou, keďže sa v detstve venovala baletu. Keď sa k jej záujmom pridal klavír, rozmýšľala o tom, že bude klaviristka alebo speváčka. „To sa mi napokon aj splnilo, pretože som išla študovať na konzervatórium. Po štúdiu sa vtedy dostávali umiestnenky, ja som mala ísť niekde do Bošácej. Všetci mi hovorili - á, budeš tam mať dobrú slivovicu,“ smeje sa bratislavská rodáčka, ktorá neskôr vyštudovala aj jazyky na FF UK.
„Keď som už ako externá moderátorka Slovenskej televízie uvádzala folklórny program, posťažovala som sa umeleckému vedúcemu SĽUK-u Jurajovi Kubánkovi, že neviem, čo bude ďalej. Keď zistil, že práve končím hru na klavíri na konzervatóriu, ponúkol mi u nich prácu korepetítorky, neskôr som robila aj konferansiérku. V SĽUK-u som potom prežila krásne dva roky, vytvorila som aj pár tanečných programov a čísel. Dodnes som zostala úzko spätá so slovom, hudbou i folklórom.“
Pozícia moderátorky nebola
Popri práci v SĽUK-u aj naďalej externe pôsobila v televízii ako hlásateľka a konferansiérka. Pozícia moderátorky vtedy neexistovala, pretože nebol ani typ programu, ktorý by si takýto post vyžadoval. „Uvádzali sme, robili rozhovory, síce pri mikrofóne, ale nie v takej podobe, ako to moderátori robia dnes,“ vysvetľuje Beňačková.
Jej prvou externou spoluprácou bolo konferovanie celoštátnej prehliadky mladých talentov Televízna liga mladých. Konala sa v niekdajšej synagóge, ktorá bola zároveň aj štúdiom Slovenskej televízie.
Od roku 1965 začala s televíziou spolupracovať trvalejšie a neskôr, keď sa uvoľnilo miesto, ju vzali nastálo. V rámci internej spolupráce spočiatku konferovala televízne predpoludnia a popoludnia, večerné programy prišli na rad trochu neskôr.
Vždy išli naostro
„Ako dieťa som rada recitovala, chodila som aj do bábkohereckého krúžku. Dostala som tu dobrý základ slovenského jazyka, práce s textom aj rukami. Slovenčinu milujem, je to nádherný jazyk, hlavne keď sa nerozpráva tak ako na ulici, ale tou vyššou formou jazyka,“ pokračuje Nora Beňačková.
„V televízii nás pripravoval náš šéf Dušan Gábor, ale zároveň sme chodili aj na javiskovú reč, logopedické cvičenia a chôdzu, venovali sa nám profesori z VŠMU.“ Profesori Mistrík a Števček sledovali ich prejav na obrazovke, dávali im pripomienky a ony sa s nimi radili, čo môžu, čo nie, kde pridať, kde ubrať.
„Bola som hlásateľkou spolu s Blaženkou Koštúchovou, Jarkou Košťovou a Elenkou Galanovou. Doteraz som pyšná, že patrím do kolektívu prvých interných televíznych hlásateliek,“ s hrdosťou v hlase vraví Beňačková. „Vždy sme išli naostro. Existovali programové listy, kde sme mali všetko. Texty sme si domov brali deň predtým, pracovali sme na nich aj redakčne, a, samozrejme, učili sme sa ich. Preto aj máme do dneška dobrú pamäť.“
Dobré vzťahy pretrvali
Ako interná hlásateľka pracovala Nora Beňačková v televízii vyše 45 rokov, no tento rok oslávi už polstoročie spolupráce so Slovenskou televíziou. „Som na to veľmi hrdá. Kto už môže aj po toľkých rokoch stále pracovať a byť na javisku... Osud bol ku mne veľmi štedrý,“ tvrdí Beňačková. V súčasnosti sa venuje moderátorskej práci. Robí v bratislavskej TV 8. „S Adkou Strakovou sa striedame v relácii gratulácií a pesničiek Živio. V ďalšej regionálnej televízii v relácii Hviezdy na zemi predstavujem známe i menej známe osobnosti zo sveta kultúry, športu, vedy či šoubiznisu, ktoré niečo dokázali.“
Hlásateľkin manžel, lekár a skladateľ, mal pre špecifiká jej profesie pochopenie. „Dvakrát do týždňa som mala večernú službu. Vydržal to - komponoval alebo pozeral televíziu. Ani som nemohla „zaklamať“, že idem do práce, a pritom sa vytratiť niekam inam, lebo by ma na obrazovke nevidel,“ smeje sa Beňačková.
Podľa nej jej profesia priniesla veľa krásneho, aj keď to bolo spoločensko-politicky náročné obdobie. „Ale mala som šťastie, že to bolo veľmi tvorivé obdobie, televízia vyrábala veľa filmov, inscenácií, programov pre deti, výchovných relácií, publicistiky, uvádzali sme rôzne festivaly. Nikam sme sa neponáhľali, po porade sme išli spolu na kávičku,“ spomína pani Nora.
„Keď sa dnes ako bývalí kolegovia stretneme, pospomíname si, že boli aj ťažkosti, no na tie človek zabudol. Ale tie dobré, nadštandardné vzťahy pretrvali dodnes. Bolo to krásne obdobie, dokonca aj 1989 rok, ktorý som odslúžila vo vysielacom pracovisku, takže viem, ako „to“ naozaj bolo, a nie tak, ako to zavše počujem.“
19 hodín 30 halierov
Povestné brepty bývalej hlásateľke „ušli“ aj napriek starostlivej príprave. Za všetky spomenula aspoň jeden. „Mala som vtedy práve taký nákupný deň, prišla som domov a pripravovala som sa do služby. V mojom vstupe tesne pred televíznymi novinami pred pol ôsmou sa mi podarilo zahlásiť: milí diváci, to je všetko o našom dnešnom večernom programe, o chvíľu bude 19. hodín 30 halierov,“ prezradila Nora Beňačková.
Jej besedu v Nitre pripravili Nitrianska humanitná spoločnosť Homo Nitriensis a mesto. Podujatie poslúžilo na podporu združovania financií na prístroj pre brachyterapiu, ktorý sa používa na liečbu onkologických pacientov.
(ČE)
