K tematike, ktorú v knihe spracúva, ho priviedol nález smolenického dokumentu. Pásku s kamarátom objavili v jaskyni.
NITRA. Kontroverzným románom Potomkyňa debutoval až ako 71-ročný. Vojtech Czobor, ktorý má korene pri Nitre, námet na knihu o pátraní po potomkoch Ježišovho rodu nosil v sebe už ako mladík. Ako na besede v krajskej knižnici prezradil, na jeho napísanie však celé dlhé roky nemal čas ani výdrž.
Do Nemecka deň pred revolúciou
Pracoval ako učiteľ. „Bolo sa treba starať o rodinu, deti, zarábať peniaze a tak dokola,“ vraví spisovateľ, ktorý posledný deň pred revolúciou – 16. novembra 1989 - odišiel s rodinou do Nemecka. Socialistického učiteľa tu nepotrebovali, nové štátnice sa mu nechcelo robiť, tak sa preorientoval na niečo celkom iné. Zamestnal sa v strojárskej firme, kde robil až do odchodu do dôchodku. V Nemecku žije s rodinou doteraz, na Slovensko sa na čas vrátil prezentovať svoju tvorbu.
„Teraz konečne robím, čo ma baví. Píšem,“ vraví Vojtech Czobor, o ktorom mnohí tvrdia, že kopíruje Dana Browna. „Nie je to pravda. Prekvapilo ma, čo napísal, ale o týchto veciach som vedel už predtým. Boli aj iné knihy, kde sa to spomínalo. Táto tematika ma vždy zaujímala. Pochopil som, že cirkev podľa môjho názoru mnohé veci robí nesprávne. Zatajuje, robí nátlak a to ja nemám rád.“
Z Vatikánu na Slovensko
Ešte ako malý chlapec sa vraj štveral po kostolnej veži v Smoleniciach, kde žil. Matka ho nútila miništrovať, čo podmieňovala kúpu svetra. „Keď v nedeľu nepôjdem, nebude sveter,“ spomína spisovateľ s úsmevom. „V tejto súvislosti mám isté nepríjemné zážitky, ktoré popisujem aj v mojej druhej knihe Hrdzavý kríž. Vtedy som si to ešte ako malý chlapec neuvedomoval, ale dnes viem, že v tom boli náznaky obťažovania. Keď sme sa ako miništranti obliekali, pán farár nám veľmi rád zastrkával košieľky za sukničky,“ spomína Vojtech Czobor.
„K tematike, ktorú v knihe spracúvam, ma priviedol nález smolenického dokumentu. Ide o pásku, ktorú istý biskup od pápeža z Vatikánu priniesol na Slovensko. Mal som vtedy nejakých 18-19 rokov, bol som akurát náhodou na fare, keď pásku priniesol nášmu kňazovi, aby ju niekde schoval. Začul som, ako ju ten jednému pánovi, ktorý sa vyznal v okolí, dal ukryť.“ S kamarátom sa ju Vojtech vybral hľadať, objavili ju vraj v kovovej škatuli v diere v skalnej jaskyni. Bol to zrejme dočasný úkryt, pretože zatiaľ na faru chodili eštebáci a robili prehliadky.
„Pásku sme si nechali. Nemali sme dobrý magnetofón, takže keď sme si ju púšťali, veľa sme nerozumeli, akurát to, že je to po taliansky. Zobral som teda pásku do Bratislavy, kde som študoval na univerzite, profesorovi taliančiny. Text mi preložil – bolo to vyznanie Márie Magdalény Ježišovi,“ tvrdí Czobor.
Text na rube maturitného vysvedčenia
Od objavenia pásky až po napísanie knihy uplynuli desiatky rokov. Prečo Vojtech Czobor nespísal príbeh skôr?
„Viete, boli sme mladí, ovplyvnení komunistickou ideológiou. Veľmi ma vtedy cirkev nezaujímala, navyše tam bol ten matkin nátlak,“ vysvetľuje autor. „Pásku som si odložil, neskôr som si na ňu nahral nejakú hudbu. Text som však mal prepísaný na rube maturitného vysvedčenia. Netušil som vtedy, aký to má význam, až keď som si prečítal Dana Browna, mi trklo, aká je to vec! Až po rokoch som sa k tomu vrátil a začal intenzívne pátrať v mnohých miestach, ktoré v knihe spomínam.“
V románe Potomkyňa sa prelína súčasnosť s minulosťou – dej nás zavedie do 50. rokov 20. storočia a 13. storočia, do obdobia fyzickej likvidácie obyvateľov katarského vyznania. Podľa príbehu katari strážili jedno veľké bohatstvo - Emuelu, potomkyňu Ježišovho rodu, ktorá sa z územia dnešného Francúzka dobrodružnou cestou dostala až na východné Slovensko, do Štítnika. Už v súčasnom svete slovenský študent Alex s kamarátom objaví záhadnú nahrávku. Jej význam si uvedomí až ako dôchodca a pustí sa do pátrania...
Momentálne autorovi vydavateľstvo posudzuje tretiu knihu s tematikou Habánov „Majú pôvod tam, kde dnes žijem ja, v južnom Nemecku, a tiež v severnom Švajčiarsku. Odvšadiaľ ich vyháňali, až sa dostali na územie Slovenska a tu sa usadili,“ dodáva Vojtech Czobor.
