VÝČAPY – OPATOVCE. Spomienky na mladosť, ale aj nefalšovaná láska k zvieratám. To boli dva silné motívy, ktoré viedli manželov Belovcov, aby si na strechu rodinného domu dali umiestniť podložku, na ktorej si bociany dostavajú svoje hniezdo.
To je rarita, s akou sa doteraz nestretli ani strážcovia prírody. Tí hovoria, že väčšina ľudí sa bocianov skôr stráni – prekáža im špina, s ktorou treba rátať v šesťmetrovom okolí okolo hniezda, ale aj pre bocianov typické klopanie zobákom.
Ochranári: Manželia nás prekvapili
Alena a Oskar Beloví sa bocianieho párika, ktorý by priamo na ich dome mohol vychovať mladé, nemôžu dočkať. Starý komín slúžil štvrť storočie, no rodina ho posledné dva roky nevyužíva. Vyfukovať prestal po tom, čo sa pokazil starý kotol.
„Asi pred dvoma rokmi boli bociany na škôlke, len tam ich potom nepovolila hygiena. A nám bolo ľúto, že by museli odísť z dediny, tak sme dali k dispozícii tento komín, veď aj tak ho nepoužívame,“ povedala Alena Belová.
A nielen to, Belovci zašli ešte ďalej. Na radu odborníkov nechali spíliť starú televíznu anténu, ktorá by mohla prekážať hlavne bocianím mláďatám pri výlete z komína. Z rozvetvenej antény ostala len stredová tyč, ktorá slúži ako akýsi bleskozvod.
Strážcovia prírody pri Správe Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, ktorí podložku pod hniezdo na rodinný dom montovali, sa s takým prístupom, aký ukázali Belovci, ešte nestretli. „Dosť ma to prekvapilo. Každému to skôr prekáža, ľudia sa sťažujú, že bociany všade špinia. Mladé, keď dorastajú, sú dosť hlučné, klepkajú nahlas zobákmi,“ povedal jeden zo strážcov prírody.
Strážcovia prírody pri SCHKO Ponitrie osadili na komín rodinného domu bocianiu podložku.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Bocianov bolo kedysi v dedine plno
Podľa Aleny a Oskara sú však bociany pre Výčapy – Opatovce typické, dotvárajú kolorit dediny. Obaja si na tieto nádherné majestátne vtáky spomínajú ešte zo svojho detstva či mladosti. Pani Alena hovorí, že bežne v okolí jej terajšieho domu sídlilo päť-šesť párikov, ktoré priviedli na svet niekoľkonásobne viac mladých bocianov.
Ich vtedajšie hniezdenie malo ale aj svoje tienisté stránky. Ľudia z veľkých vtákov v blízkosti svojich obydlí neboli nadšení, niektorí ich aj nelegálne strieľali.
„V 60. rokoch minulého storočia tu mal každý hydinu a bociany brali hlavne húsatká, kŕmili sa nimi. To sa samozrejme nepáčilo ľuďom, preto ich odtiaľto vyháňali – robením rôzneho hluku, ale aj strieľaním,“ hovorí Oskar Belo.
Manželia Belovci sú príkladom toho, že niektorým ľuďom nielenže bociany neprekážajú, práve naopak, na svojom dome by ich uvítali. Aj samotné bociany za desaťročia zmenili vzťah k ľuďom a ich aktivitám. Odborníci hovoria, že niekedy bolo takmer nemysliteľné, aby sa bociany zahniezdili na rušných miestach. Dnes je úplne bežné, že bocianie hniezdo vidíme napríklad na železnici – to je príklad neďalekého Palárikova.
Susedia s nápadom problém nemali
Dnes sú pre zahniezdenie bocianov dôležité dve podmienky – relatívna bezpečnosť hniezda a okolie poskytujúce dostatok potravy a vody. Obe podmienky dom manželov Belovcov spĺňa, strážcovia prírody preto súhlasili, že podložku na hniezdo umiestnia na komín manželov.
V raritnom prípade sa angažovala aj Darina Janoušková z miestnej lekárne. Na jej popud a na žiadosť manželov strážcovia prírody vyniesli do dvanásťmetrovej výšky podložku pod bocianie hniezdo s priemerom 1,3 metra. Aby sa im to podarilo, museli v streche uvoľniť niekoľko škridiel a podložku vyťahovať lanom.
Manželia o svojom zámere informovali aj susedov, s nimi však problém nebol, keďže žijú v pokojnej časti dediny. Z jednej strany domu sú len chalupári, ďalšia smeruje k otvoreným poliam, cez ktoré vedie odvodňovací kanál. Voda v ňom zabezpečuje bocianom množstvo potravy. „Mali by ste to tu počuť cez leto, je to tu plné žiab,“ hovorí Alena Belová. „Podmienky tu majú bociany naozaj vhodné, je tu kanál, mokraď a kúsok pôvodnej prírody,“ povedal Oskar Belo. „A my ich tu budeme chrániť, aby boli v bezpečí,“ dodala jeho manželka.
Belovci teraz už netrpezlivo čakajú, či sa na ich hniezdo hneď v prvú sezónu usadia bociany. Uvažujú, že život bocianov na ich streche by mohla sledovať malá kamera. A dušujú sa, že klepot bocianov im rozhodne prekážať nebude. „To mi skôr prekážal hluk áut, keď som ešte niekedy býval pri hlavnej ceste,“ podotkol pán Oskar. A pani Alena doplnila: „Ja sa už na bociany teším, veď nie je to nádhera, keď už o štvrtej ráno množstvo vtáčikov, čo tu žije, spustí svoj spev?“
Manželia Alena a Oskar Belovci čakajú, či na ich nové hniezdo skutočne doletí bocianí párik.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
