Košice si zobrali späť výhodu rozhodujúceho zápasu, v predĺžení mali viac síl, vyhrali zaslúžene. Keď už hráči na ľade aj diváci mysleli, že tretí zápas rozhodnú samostatné nájazdy, prišla chyba Michala Nováka, Bartoš mu zobral puk a Jenčík už vedel, ako streliť víťazný gól. Vinný za prehru ale nie je iba autor potrestanej hrubice, Nitra vyhráva aj prehráva ako tím. Keby sa gólom skončili predtým šance Heňa Ručkaya, Stümpela, Tománka či Chrenka, chyba nitrianskeho beka by sa ani nenarodila. Aj tak jej škoda.
Nitrianske srdce bilo v nedeľu o poznanie v nižšej frekvencii ako zvyčajne. Vidieť, že dôležitosť a uvedomovanie si zlatého volania zväzuje hráčom ruky aj mysle viac, ako si pripúšťajú. Najlepší diváci tentoraz tiež zaostali za očakávaním. Možno aj preto, že tí, ktorí fandili celú sezónu, sa pre babky, dedkov a iných „výročákov“ nedostali k svojim vstupenkám. Koráb na nitrianskej modrej síce párkrát preplával sektorom, no impulz z hľadiska nebol ani zďaleka taký silný ako zvyčajne.
Nitra aréna pritom praskala vo švíkoch ako nikdy doteraz. Ako za čias Ľuba Moravčíka sedeli diváci aj na stromoch, aby videli zápas so Spartou, tak sa teraz k sebe tlačili na studených schodoch v očakávaní úspechu Stümpelovej generácie.
Veľké bitky sú o veľkých hráčoch. Dnes je na rade zápas číslo štyri. Zabrať musia všetci, cesta za titulom bude ešte ťažká. Košice sú ale zdolateľné.
