Michal, takto ste si posledný zápas asi nepredstavovali, že?
- Keď som prestúpil do Nitry, druhé miesto by sme brali všetkými desiatimi, teraz sme ale všetci veľmi sklamaní. S odstupom času si myslím, že sezónu budeme hodnotiť ako úspešnú, no v tejto chvíli to veľmi bolí. Myslím si, že sme neboli horší ako Košice, hoci ten siedmy zápas hovorí o niečom inom.
Kde sa to zlomilo?
- Rozhodol asi ten druhý gól, bol lacný. Museli sme potom otvoriť hru, možno to prišlo skoro, ale teraz je už zbytočná každá polemika. Košice si zaslúžia gratuláciu, my si pôjdeme druhé miesto určite tiež užiť.
Ako ste videli atmosféru, v ktorej sa hral siedmy zápas?
- Mal som prvýkrát v Steel aréne zimomriavky. Fanúšikovia úspechu, ktorí prišli podporiť Košice na siedmy zápas, by mali chodiť počas celej sezóny, pomohlo by to veľmi samotnej súťaži aj celkovému pohľadu na ňu.
Fanúšikovia skandovali spolu „Košice - Nitra - Košice“, diváci boli ozdobou vrcholu sezóny.
- Ja som už mal v jednej chvíli aj pocit, že sa družba týchto dvoch skvelých fanklubov rozdelila, ale našťastie to tak nie je. Aj my na ľade sme si nadávali, v súbojoch s Gabom Spilarom hrali veľkú úlohu emócie, po zápasoch sme sa ale na tom smiali. Vážime si však, že aj Košičania takýmto spôsobom zložili klobúk pred našou prácou, bolo to krásne vyvrcholenie sezóny.
Aká bola nálada v šatni po druhej tretine?
- Nadávali sme si, pokazili sme to všetci, nielen individuality. Už sme to potom chceli dohrať so cťou a neurobiť ešte väčšiu blamáž. Do posledných dvadsiatich minút sme dali všetko, nemáme sa za čo hanbiť. Košiciam padlo do brány všetko, k nám sa naopak neodrazilo nič.
