NITRA. Dve nové výstavy sprístupnia tento týždeň v Nitrianskej galérii. Pod názvom Stupeň spochybnenia sa predstavia autori Lucie Mičíková z Česka a Juraj Gábor zo Slovenska. Vernisáž bude v stredu 30. apríla o 17. hodine v Galérii mladých, výstava potrvá do 15. júna.
Podľa slov kurátora Jána Kraloviča je motivačným a inšpiračným východiskom výstavy myšlienka topo-analytického vnímania, odkrývanie významu miesta nielen v súvislosti s vizuálnym prostredím, ale jeho celostného prežívania vo vzťahu k telesnému pohybu. Galéria mladých disponuje aj výstavne náročným priestorom schodiska, ktorý sa v intenciách daného projektu stáva kľúčovým prvkom. Dôraz sa kladie na samotnú prácu v priestore a s priestorom.
Druhú výstavu s názvom Núdzový program spracovania odpadu otvoria 30. apríla o 17.30 h v Bunkri, potrvá do 1. júna. Jej autormi sú Beáta Kolbašovská, Erik Sikora, Jakub Pišek a
Richard Kitta. Prístup k téme odpadu je u nich rôzny, no spoločný im je jazyk a estetika digitálnych médií, videoartu, interaktívnych inštalácií a internetového umenia (netartu). Výstavu otvorí performancia Barcode DJs v podaní Beaty Kolbašovskej a Jakuba Pišeka, v ktorom pretransformujú dátovú stopu zo zozbieraného odpadu do audiovizuálneho výstupu.
Ako hovorí kurátor Branislav Zurko, slovenskí mediálni umelci vo svojej tvorbe tematizujú odpad a jeho produkciu ako údel človeka prirodzene poháňaného neustálou potrebou vyrábania nových a nových vecí. Neostávajú však iba pri pomenovaní problémov, ktoré sú s hromadením odpadu spojené. Odpad – hmotný, ale aj digitálny, teda virtuálny, je pre nich nástrojom ďalšej tvorby, ktorá už nerozvíja problém samotného hromadenia odpadu, ale prináša nové témy a otvára priestor k hľadaniu nových výrazových prostriedkov.
Využitie odpadu v rozmanitých ľudských situáciách tak dáva umelcom príležitosť k tvorivým experimentom s pridanou spoločensko-kritickou hodnotou. Kruh sa uzatvára v prostredí plnom odpadu. V dnešnej dobe je nanajvýš aktuálne recyklovať - myšlienky, nápady i hmotné produkty, vytvárať tak veci súčasnejšie, výpovednejšie a v konečnom dôsledku aj (zdanlivo) užitočnejšie. Blížime sa k bodu kedy už nebude nič prirodzene nové, ľudskou rukou nezmenené a teda nebude nič čo by nebolo umelé?
