Ešte pred tromi rokmi oslavoval Karol Jedlička s manželkou Miladou krásne 70. výročie sobáša. Krátko po jej smrti ju na druhý svet nasledoval aj on.
NITRA. Učiteľ srdcom aj dušou. Tak opisujú profesora Karola Jedličku z obchodných akadémií v Nitre a Nových Zámkoch tí, čo ho poznali. Zanietený pedagóg a riaditeľ zomrel začiatkom apríla vo veku 96 rokov v Nitre.
Pritom pred necelými tromi rokmi oslavoval Karol s manželkou Miladou ťažko uveriteľné 70. výročie spoločného života. Milada však tento svet opustila v januári 2012 a krátko po nej odišiel aj Karol.
Šesť holičov v rodine
Pán Jedlička sa narodil v Osľanoch pri Partizánskom. Pochádzal z početnej rodiny – mal až trinástich súrodencov, dospelosti sa však štyria nedožili. Karol bol tretím najmladším a súčasne už posledným žijúcim spomedzi štrnástich detí.
Odmalička bol zvyknutý pomáhať mame v domácnosti, inak sa ani pri toľkých deťoch nedalo. Starý pán si spomínal, ako mu doma dali na starosti zásoby dreva. Jeho úlohou bolo narúbať ho a dopĺňať do debničiek. V miestnom holičstve zase pomáhal otcovi. A keďže o vode z kohútika mohli vtedy len snívať, Karol holičstvo zásoboval vodou z neďalekého potoka.
Päť z jeho bratov pokračovalo v otcových šľapajach, stali sa holičmi. Spomedzi chlapcov bol v rodine výnimkou iba Karol a jeho najstarší brat. Karola zlákalo štúdium histórie a geografie a keďže bol šikovný, dostal štipendium. Bez neho by na vzdelávanie mohol zabudnúť, v mnohodetnej rodine nemali rodičia šancu finančne potiahnuť ešte aj vzdelávanie všetkých detí.
Hirošima z Nových Zámkov
Práve počas univerzitného štúdia v Bratislave stretol Karol svoju 'femme fatale'. S mladou maturantkou Miladou to boli najskôr len ostýchavé stretnutia, až neskôr zaľúbenci neváhali a vymenili si prstienky. Také, ktoré im vyrytými číslicami pripomínali dátum svadby.
Obaja manželia sa venovali vzdelávaniu mladých, Karol dostal miesto profesora na vtedy vychytenej Obchodnej akadémii v Nitre, Milada učila v Kovarciach. Neskôr Karola vymenovali za riaditeľa Obchodnej akadémie v Nových Zámkoch. „Po vojne to mesto vyzeralo ako malá Hirošima – videli sme na námestí len ruiny. Všetko sme museli zakladať odznovu. Prvý deň sme miesto veľkých parád trhali burinu na školskom dvore,“ spomínal pred troma rokmi dlhoročný pedagóg na pohnuté a vojnou výrazne ovplyvnené školské roky.
Z Nových Zámkov prešiel Karol znovu do Nitry, akadémiu ale komunisti premenovali na Vyššiu hospodársku školu. Slovo 'obchod' vtedajší režim naozaj nemusel. Karol na tie roky nespomínal rád. V škole panovalo napätie, tajní do nej chodili ako na hodiny klavíra.
Napriek ťažkostiam sa manželia snažili viesť normálny život. Vychovávali tri dcéry, jedna zomrela, keď mala 40 rokov.
Láska až za hrob
S láskou na Karola Jedličku spomínajú aj jeho študenti. Označujú ho za „priekopníka v počiatkoch výchovy stredoškolských komerčných odborníkov“.
„My sme nastúpili do 1. ročníka Obchodnej akadémie v Nových Zámkoch v roku 1947, teda ešte za neskonsolidovaných pomerov po vojne. Boli sme tretím maturitným ročníkom akadémie. Do školy sa denne dochádzalo aj zo vzdialenosti 30 kilometrov. Mnohí sme pochádzali zo skromnejších pomerov, a možno aj preto sme sa o to zanietenejšie snažili ukončiť školu a načerpať čo najviac vedomostí,“ opisuje Ľudovít Priecel, bývalý študent akadémie pod vedením Karola Jedličku.
Podľa neho mali študenti veľké šťastie na učiteľov, zvlášť na riaditeľa, ktorý súčasne učil dejepis, zemepis a telesnú výchovu. „On úspešne riadil profesorský zbor nielen po pedagogickej a odbornej stránke, ale kládol dôraz aj na sociálne cítenie. Nenápadne, ale o to účinnejšie nám vštepoval základy mravného postoja k životu,“ povedal Priecel. Silné sociálne cítenie riaditeľa pripisovali študenti tomu, že samotný Jedlička pochádzal zo štrnástich detí. Okrem učenia kládol riaditeľ akadémie dôraz aj na šport, kolektívnu a krúžkovú činnosť.
Ľudovít Priecel označil Karola Jedličku za prísneho, ale súčasne ústretového a spravodlivého pedagóga. „Aj preto sme ho mali radi, že nám bol všetkým blízky, ľudský – akoby bol náš druhý otecko...“
V partnerskom živote Karol vždy veril na lásku až za hrob. Aj preto možno až prirýchlo nasledoval svoju Miladu.
