Študenti z Nitry žiadajú Nobelovu cenu pre britského Schindlera

Stredoškolákov zo stavebnej školy film dojal. Jeho projekciu sledovali v absolútnej tichosti.

NITRA. Stovky študentov Strednej odbornej školy stavebnej v Nitre žiadajú, aby Nobelovu cenu mieru získal Brit Nicholas Winton. Na mestskom úrade podpísali petíciu, ktorá sa pripojí k podpisom desiatok tisíc mladých ľudí, hlavne z Čiech, ktorí majú rovnakú požiadavku.

Stredoškoláci z Nitry podpisovali petíciu po tom, čo si priamo na radnici pozreli film Nickyho rodina. Medzinárodne mimoriadne úspešný slovenský dokument videla naraz celá škola, čím projekcia filmu trhla rekord v počte študentských divákov.

Miesto lyžovačky vo Švajčiarku problémy v Prahe

Nicholas Winton sa narodil v roku 1909 vo Veľkej Británii, kam jeho rodina emigrovala z Nemecka. Mladý muž s hrôzou sledoval postupný nástup nacizmu. Veľmi dobre si uvedomoval, aké nebezpečenstvo hrozí celej Európe. O hrozbe fyzickej likvidácie Židov a ďalších skupín obyvateľstva tušil oveľa skôr, ako sa európska verejnosť dozvedela o existencii koncentračných táborov a o systematickom vyvražďovaní.

Písal sa rok 1938, Nicholas mal len 29 rokov. Mladý bankovník so sľubne rozbehnutou kariérou sa chystal na lyžovačku do Švajčiarska. V poslednej chvíli ho zastavil telefonát od priateľa Martina Blakea, s ktorým mal odísť do hôr. Ten dovolenku zrušil a Wintona požiadal, aby mu prišiel do Prahy pomôcť s tajnou misiou. Blake mu rozpovedal o zúfalých ľuďoch, ktorí pred Hitlerom utekali zo Sudet do Československa. Martin pracoval pre Britský výbor pre utečencov z Československa a jeho úlohou bolo pomôcť s útekom dospelým, hlavne politikom, inteligencii a umelcom. Nevyriešenou otázkou ale ostávali židovské deti.

Operácia, aká nemala obdoby

Neexistoval nikto, kto by zorganizoval hromadný odchod ohrozených detí. Až do príchodu mladého Nickyho. Ten sa podujal na sizyfovskú úlohu – oslovil mnohé vlády, neváhal písať aj na najvyššie miesta, napríklad do Bieleho domu.

Pozitívne reagovala len jeho domovská krajina. Británia súhlasila s príchodom detí z Československa. Ale dala si tvrdé podmienky. Nicholas mal za každé dieťa zaplatiť 50 libier a nájsť adoptívnu anglickú rodinu pre každého z malých utečencov.

Ani to ale Nickymu nezabránilo, aby spustil zdanlivo neuskutočniteľnú operáciu, aká nemá v histórii druhej svetovej vojny obdobu. Zúfalí rodičia prinášali svoje deti a cudzinca prosili, aby ich vyviezol do bezpečia.

S mladíckou drzosťou sa Nicholasovi za veľmi krátky čas podarilo prekonať najrôznejšie peripetie a zorganizovať transporty, ktoré z Československa vyviezli 669 detí. Týmto počinom Nicholas s priateľmi zachránil od istej smrti stovky detí. Väčšinu rodičov, ktorí v Československu ostali, povraždila nacistická mašinéria v koncentrákoch. Transporty zastavil až začiatok vojny v septembri 1939. Vlak s 250 deťmi nachystaný na odchod k adoptívnym britským rodičom už z pražskej stanice nevyrazil.

Pred kráľovnou aj kongresom

Vojna skončila a Nicholas sa vrátil k úradníckej práci. O záchrane stoviek detí nikomu nehovoril, ani svojej manželke. Vedela o tom len hŕstka priateľov, čo mu pomáhali. Svojho záchrancu nepoznalo žiadne z detí.

Až po päťdesiatich rokoch upratovala Nicholasova manželka Grete povalu. Našla kufor s knihou výstrižkov, v ktorej si Nicholas viedol presnú evidenciu detí.

Grete odovzdala dokumentáciu historičke Elizabeth Maxwellovej a tá zburcovala BBC. Televízna stanica v roku 1988 zorganizovala stretnutie, na ktoré okrem nič netušiaceho Nicholasa pozvala aj desiatky zo zachránených detí.

Celosvetová pozornosť sa ale Nicholasovi Wintonovi dostala až filmom Mateja Mináča z roku 2002. Dokument Nicholas Winton – Sila ľudskosti. Videl ho aj vtedajší britský premiér Tony Blair, ktorý kráľovnej navrhol povýšiť Wintona do šľachtického stavu. Okrem titulu Sir od kráľovnej si Nicholas Winton odniesol aj najvyššie ocenenie amerického kongresu.

Objavovali sa stále nové a nové príbehy ľudí, ktorých Nicholas tesne pred vojnou zachránil. V roku 2006 sa preto Matej Mináč spolu s Patrikom Paššom rozhodol film rozšíriť. Vznikol celovečerný dokument s hranými rekonštrukciami Nickyho rodina, ktorý od svojho uvedenia v roku 2011 žne ovácie po celom svete. Príbeh inšpiroval tisícky detí po celom svete, ktoré sa pod jeho vplyvom snažia konať dobro – napríklad pomocou podvyživeným deťom v Afrike a Kambodži. Svoje činy si nakrúcajú a posielajú Sirovi Wintonovi.

Nicholas Winton po tom, čo zistil, že v hľadisku sedí časť ľudí, ktorých ako deti zachránil pred istou smrťou.

FOTO - WIKIPEDIA

Pašš: Možno sme zasiali semiačko slušnosti

Producent a spoluautor scenára k Nickyho rodine Patrik Pašš sa nitrianskym študentom priznal, že film ho aj po nespočetných pozretiach dojme vždy.

„Videl som ho na stovkách premiér po celom svete a aj keď je to môj vlastný film, vždy ma dostane. Možno aspoň v niekom z vás to semiačko slušnosti zaseje a možno v živote pre niekoho niečo urobíte,“ povedal stredoškolákom.

Študenti väčšinou príbeh spoznali až na premietaní. „Hovorili, že je to slávne, ale ja som o Nicholasovi Wintonovi počul prvýkrát. Bol to veľmi emočný film, určite si ho chcem pozrieť ešte raz. Mám asi troch príbuzných, ktorí si všetci prešli druhou svetovou vojnou,“ zdôvodnil študent Simon Svorad. „Na mňa najviac zapôsobila pasáž, kde odvážali deti do Anglicka – tie matky boli také beznádejné, že musia opustiť svoje deti,“ povedal Róbert Bartakovič.

Sira Wintona producent študentom opísal ako žartovného skromného muža, ktorý ani nechcel, aby sa film robil. Peniaze od tvorcov nežiadal žiadne a keď sa ho pýtali, či by si predsa len niečo neželal, pán Winton si vypýtal záhradný traktor. „A zakaždým mu k Vianociam a narodeninám posielame zo Slovenska dvanásť griotiek, má ich veľmi rád,“ povedal Pašš.

Producent hovorí, že Nicky nikdy nepovažoval svoj čin za výnimočný. Ako povedal samotný záchranca, urobil len niečo, čo považoval za slušné a potrebné.