Život pastierov oviec približuje výstava

NOVÉ SADY. Ako žili pastieri oviec, čo nosili, ako jedli aj čím si krátili dlhé chvíle v kopcoch. To všetko približuje unikátna výstava v Múzeu Nové Sady.

Jedenásť exponátov pre miestne múzeum zabezpečilo Ovčiarske múzeum v Liptovskom Hrádku. Návštevníci múzea si v priestoroch nedávno zrekonštruovaného kaštieľa môžu pozrieť pastierske predmety až do marca 2015.

Výstava má dve časti. Prvá sa zameriava na odevy a artefakty ovčiarov z Liptova, Horehronia, Spiša, Malohontu, Hontu a Podpoľania. Druhá časť približuje remeslá, ktorým sa venovali a predstavuje ovčiarstvo ako špecifickú formu zamestnania, ktorá obohatila ľudovú kultúru.

„Valaská kolonizácia v 15. až 17. storočí zasiahla viaceré krajiny, ale najvýraznejšie stopy zanechala na území Slovenska. Táto téma si preto zaslúži našu pozornosť,“ povedala riaditeľka múzea Zuzana Krčmárová.

FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK

Veľká časť výstavy je zameraná na spôsob oblečenia pastierov. Len dve postavičky majú na sebe repliky oblečenia, ostatné sú odeté do zachovaných originálov. Pôvodné sú napríklad aj doplnky, napríklad gajdy či opasky.

Odevy pastierov sa líšili v závislosti od regiónu ale aj od toho, aké postavenie mal pastier v komunite. Svoje zohralo aj to, či šlo o nížinný alebo horský chov, prípadne to, či sa ovce každodenne vracali z pastvy do dediny, alebo išlo o dlhodobý pobyt oviec a ich pastierov na salašoch mimo trvalých sídel.

Základ odevov vždy tvorilo ľanové a konopné plátno, ovčia vlna a kožušiny z oviec. Ovčiari na Liptove si po príchode na salaš impregnovali ľanovú košeľu namočením do roztopeného ovčieho masla. Potom ju zavesili nad vatru v kolibe, kde sa dymom zaúdila do tmava. Takáto čierna košeľa podľa nich neprepúšťala vodu, v zime hriala a v horúčave chladila. Výhodou tiež bolo, že sa v nej nedržal žiaden hmyz.

Nosili sa aj rôzne doplnky, hlavne viacprackové opasky a remene na prevesenie kapsy. Opasky chránili pás muža pri namáhavej telesnej práci, ale aj pred chladom a úrazmi. Ovčiari mali opasky širšie, zopnuté až šiestimi mosadznými spínadlami, boli aj výraznejšie ornamentálne zdobené. Šírka remeňa a výzdoba kapsy hovorili veľa o postavení ovčiara v hierarchii pastierskeho stavu. Len bačovia mohli mať remeň široký 6,5 centimetra, remeň na kapsách valachov dosahoval šírku 5 centimetrov a pastieri iných hospodárskych zvierat takéto kapsy ani používať nemohli.

Ozdobou ovčiara bol aj jeho klobúk. V niektorých oblastiach čierne klobúky napúšťali roztopeným ovčím lojom, čím súkno spevnelo a stalo sa nepremokavým. Ovčiari z goralských obcí si na klobúky pridávali mušličky kúpené na jarmokoch.

O pastieroch sa tiež hovorilo, že vďaka dlhodobému pobytu vonku poznali dokonale prírodu. Vedeli predpovedať počasie, dokázali odhadnúť dianie vonku podľa správania zvierať a boli známi ako liečitelia, keďže sa vyznali v bylinkách.