Basketbalisti Nitry mali ešte v polovici januára najlepšiu bilanciu v lige, no druhá polovica základnej časti a následné play-off sa im vôbec nevydarili a po vypadnutí vo štvrťfinále s Komárnom prišiel koniec sezóny už 26. marca.
Generálnemu manažérovi Jurajovi Polákovi sme nechali mesiac na vydýchnutie, aby mohol s odstupom času zhodnotiť sezónu, prekvapil však hneď na úvod nášho stretnutia radikálnym rozhodnutím.
Vypadli ste vo štvrťfinále, čo to znamená pre klub ako taký?
- Čo to znamená pre klub, neviem. Ja som sa však rozhodol, že definitívne končím s basketbalom. Nevidím dôvod, prečo to robiť. Slovenskí hráči sú slabí, nemajú ani záujem sa zlepšovať a zahraniční hrali tak, ako hrali. Stratil som zmysel, prečo to robiť. Pre hráčov, ktorí sa na lavičke bavia? Bojujú zahraniční hráči za Nitru? Neviem. Mám pocit, že ja som chcel viac ako oni. Chcel som, aby sme spolu niečo vytvorili, ale hráči tomu nedali dosť. Oznámil som, že posledným zápasom tejto sezóny končím. Klub vyrovnal všetko tak, aby sme neboli nikomu nič dlžní, podľa zmlúv. Ak majú chuť ostatní z vedenia, nech pokračujú. Ja ako osoba som definitívne skončil.
V sezóne by ste urobili niečo inak?
- Ja si myslím, že káder bol dobre vyskladaný. Komárno malo iba priemerné mužstvo, my sme mali Sparksa, Nuhanoviča, Jenkinsa, Smajlagiča, Mariča, reprezentanta Lošonského, atď. Ak táto zostava nevedela postúpiť cez Komárno, hoci aj rozhodcovia pískali tak, ako pískali, tak sa nemáme ďalej o čom baviť. Hráči si to mali uhrať.
Posily ako Marič a Howell vám nevyšli.
- Howella netreba riešiť. Prišiel len preto, že Seman si odrezal prsty, tak sme si vypýtali doslova jeden kus z Ameriky. Netušili sme, že bude nepoužiteľný. To nedávam nikomu za vinu. S Maričom nebolo v pláne, aby hral toľko minút. Seman mohol ubrániť Kovačeviča, lenže chýbal, takisto Smajlagič sa zranil, a tak Marič musel hrať takmer celé zápasy.
Trénerovi Urbanovi pripisujete podiel na neúspechu?
- Samozrejme, každý máme svoj podiel. Tak ako ja mám svoj podiel možno tým, že som nevybavil viac peňazí na kvalitnejších hráčov, tak určite má na neúspechu svoj podiel aj tréner. V prvom rade však hráč, keď ide na palubovku a povie si, že niečo chce uhrať, tak to musí uhrať.
Nie každý vie, že generálny sponzor vlastne generálnym sponzorom nebol...
- Edymax nedal v tejto sezóne ani cent a dlžný nám je ešte aj za predchádzajúcu sezónu. Nechceli sme však s tým ísť von a robiť „haló“. Dávali sme peniaze dokopy ja, Majo Kočner, Stano Michalík spolu s našimi partnermi. Vykryli sme to aj bez generálneho sponzora. Veľká vďaka patrí aj pánovi primátorovi Dvončovi. To, čo on urobil pre basketbal a iné športy v Nitre, to by neurobil hocikto. Klobúk dolu.
O Polákovom rozhodnutí už niekoľko týždňov vie aj primátor Dvonč, ktorému je Polák veľmi vďačný za podporu basketbalu v Nitre. FOTO: MARTIN KILIAN
Čo bude ďalej?
- Ja som s mojím rozhodnutím vyrovnaný. Nech aj niekto druhý urobí niečo pre basketbal. Ešte sa vrátim k hráčom. Od odchodu Tomeka či Hilla som tu nevidel hráčov, ktorí by vkladali do hry srdce. Od Tomeka som dostával naspäť energiu, ťažko to slovami popísať. Pritom u nás v klube je pravidlo, že vždy dvadsiateho v mesiaci hráčom pípne výplata. Nie je to tak v každom klube. Ale napriek tomu zodpovednosť hráčov voči klubu nebola vždy taká, aká by mala byť. Cadota dobili pred barom, potom sme mu vybavovali lekárov až v Prahe, podobne ako iným zraneným hráčom. Frazier si odíde bez slova, zoberie si aj iphone od sponzorov... Na zápase sa dozviem, že nikto z mládežníkov nechce utierať palubovku... Teraz nech si basketbal rieši niekto iný. Ja nebudem zháňať peniaze a dávať niekomu peniaze za to, čo sa tu produkovalo.
Mrzí vás, že to takto dopadlo?
- Strašne ma to mrzí. Ja som mal pripravený rozpočet na ďalšiu sezónu. Ja žobrem peniaze od sponzorov, ale teraz nedokážem ísť za nimi pýtať na ďalšiu sezónu, keď sme vypadli vo štvrťfinále. Mal som 50-tisíc eur od jedného sponzora pripravených na ďalšie pokračovanie v play-off, nachystaných na odmeny pre hráčov, ale vrátil som mu ich. Nemohol som si ich nechať.
Ste pripravený odovzdať licenciu?
- Keď niekto bude mať záujem, tak sa stretneme a budeme hľadať dohodu. A ak nie, tak sa neprihlásime do súťaže a to je všetko. Ja už v basketbale figurovať nebudem. Končím rovnako ako aj moja manželka a ďalšia ekonómka z mojej firmy, ktoré mali na starosti klubové papierovačky, cudzineckú políciu, atď.
Vie o tomto rozhodnutí primátor?
- Povedal som to primátorovi a aj ďalším dôležitým ľuďom, ktorí zháňali peniaze. Je tu plno iných okolností v rámci slovenského basketbalu. Nielen ja som znechutený. Fungovanie basketbalovej asociácie, hospodárenie s peniazmi, výkony rozhodcov, ich nasadzovanie a hodnotenie komisármi, to sú témy na ďalší veľký článok. Ja som chcel hrať basketbal a vyhrávať zápasy na palubovke. Nech si teda robia slovenský basketbal tí, ktorí v ňom dnes majú hlavné slovo. Len aby ešte mali s kým hrať.
Priznajte, basketbal vám priniesol aj pekné chvíle, že?
- Určite áno. Mali sme úspechy, medaily. Mňa potešilo aj to, keď som sa prišiel pozrieť na tréning, ako hráči pod vedením trénera Urbana tvrdo pracujú. Získal som kontakty a styky. Klamal by som, keby som povedal, že tam neboli pozitíva. Ale už som sa rozhodol, dvanásť rokov stačilo.
Vaše slová na záver?
- Ešte raz chcem veľmi pekne poďakovať v prvom rade mestu Nitra a pánovi primátorovi, všetkým sponzorom, ktorí podporili nitriansky basketbal, Majovi Kočnerovi a Stanovi Michalíkovi a ich priateľom a známym, ktorí mi veľmi pomáhali s naplnením rozpočtu. Tiež všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali, či už na organizačnom alebo materiálnom zabezpečení a prispeli k fungovaniu klubu. Poďakovanie patrí samozrejme aj všetkým fanúšikom. Tým, ktorí chápu moje rozhodnutie, ďakujem, ostatným sa ospravedlňujem.
Ešte jednou snímkou si pripomeňme najväčší úspech Polákovej éry. Mužstvo BK AX SPU Nitra v sezóne 2008/09 pod vedením trénera Urbana tvorili: Lawrence, Hill, Tomek, Červenka, Votroubek, Pohánka, Fapšo, Vido, Ivan, Hašan, Stojanov, Körner. FOTO: SITA
Snímka stará osem rokov - z oslavy zlata v sezóne 2004/05. Vpravo vzadu stojí šéf klubu Roman Cerulík. Pri stole hráči - nechýbajú Rytis Vaišvila (úplne vpredu vľavo) či Braňo Tomek. Vľavo vzadu sedí pri stole Juraj Polák (už vtedy aktívne pracoval v klube) aj s manželkou Martou. FOTO: MARTIN KILIAN
Vydržal dvanásť rokov
Juraj Polák prišiel do nitrianskeho basketbalu v sezóne 2002/03, kedy sa začala písať novodobá história klubu. Za prezidentovania Romana Cerulíka sa prebojoval do extraligy. Polák patril do úzkeho vedenia klubu a zháňal sponzorov. Cerulík po zlate v roku 2005 z klubu odišiel a odvtedy bol Polák prvým mužom basketbalu v Nitre. Pod jeho vedením získal klub zlato v sezóne 2008/09, dvakrát striebro a raz bronz.
Spolu s Mariánom Kočnerom a Miroslavom Gálom je spolumajiteľom s.r.o., ktorá má extraligovú licenciu.
