Je generálovým obdivovateľom už odmala, má o ňom vyše 60 kníh. Na Bradlo sa dokonca díval z okna rodného domu.
Osudy pamätníkov a pamätných tabúľ venovaných Milanovi Rastislavovi Štefánikovi na Slovensku mapuje výstava v Ponitrianskom múzeu. Dokumentuje tiež súčasné snahy o postavenie Štefánikovej sochy v Nitre, ktoré sa zatiaľ napriek vypísaným súťažiam či finančným zbierkam nedarí úspešne zavŕšiť.
Návštevník sa prostredníctvom dokumentov, fotografií, dobových pohľadníc a výstrižkov z novín dozvie známe i menej známe informácie týkajúce sa Štefánikových pamätníkov, tabúľ a búst z obdobia I. ČSR, vojnovej Slovenskej republiky aj z čias po druhej svetovej vojne až do súčasnosti. Mnohé z nich pretrvali dodnes, ale veľa padlo za obeť ničeniu v časoch komunizmu, ktorý sa snažil Štefánika „vygumovať“ z histórie.
Socha bola cez vojnu pred súdom
Výstava je pripomienkou 95. výročia tragickej smrti významného štátnika, diplomata, generála a vedca. Jeho veľkým obdivovateľom je Nitran Ján Maniaček st., tajomník klubu Spoločnosti M. R. Štefánika, ktorý výstavu pripravil. O Štefánikovi má vyše 60 kníh.
„Vyrastal som na Myjave. Z okna domu som videl na Štefánikovu mohylu na Bradle, chodil som k nej ako skaut, študent a často k nej chodím aj teraz,“ hovorí dnes už 80-ročný chemický inžinier.
Hoci Štefánik v Nitre nikdy nebol, jeho socha stála v rokoch 1939 – 1946 pred budovou súdu. Nahradila tam predtým inštalovanú sochu Masaryka. „Dielo od akademického sochára Miroslava Motošku však bolo len požičané z Levíc, ktoré vtedy podľa viedenskej arbitráže pripadli Maďarsku. Keď už Levice patrili pod Slovensko, sochu sme museli vrátiť a odvtedy sme nemali žiadnu inú. Levická socha už, mimochodom, neexistuje, zničili ju v čase, keď sa pamiatky na Štefánika likvidovali.“
Na bronzovú nie sú peniaze
Do Nitry prišiel v roku 1996 a hneď sa začal zaujímať, prečo tu nie je Štefánikova socha. Podľa jeho slov sa doteraz uskutočnili štyri zbierky, ale ani v jednej sa nepodarilo získať potrebnú sumu. Aj napriek doterajším nezdarom sa však podľa Maniačka podnikajú určité kroky, aby Štefánikova socha v Nitre bola.
„Nie síce drahá z bronzu, ako sa plánovalo, ale finančne menej nákladná z pieskovca. Predbežný odhad jej ceny je 50-tisíc eur.“
Keďže Ján Maniaček st. je dlhé roky vášnivým filatelistom, výstavu v múzeu dopĺňajú dva filatelistické exponáty s názvom Milan Rastislav Štefánik, vedec, vojak, diplomat a Milan Rastislav Štefánik, veľký Slovák a Európan. Výstavné komisie ich neraz ocenili tými najvyššími medailami.
„Štefánik bol prvým Slovákom - Európanom. Aktívne sa zúčastňoval na rokovaniach štátnikov a spolu s nimi hovoril o tom, ako by mala vyzerať Európa po 1. svetovej vojne,“ podotkol Maniaček st. „Štefánik bol nielen štátnik, ale aj vedec, hvezdár - kvôli vedeckým pozorovaniam šesťkrát vystúpil na Mont Blanc, bol tam vôbec ako prvý Slovák.“
Zo svojej zbierky vyše 200 pohľadníc a fotografií starých, zničených aj súčasných pamätníkov zostavil Nitran ďalší exponát Osudy pamätníkov Štefánika na Slovensku.
Spoločnosť M. R. Štefánika spolu s Jánom Maniačkom st. nedávno vydala knihu o Štefánikových pamätníkoch. Uvádza v nej informácie o ich vzniku a osudoch spolu s fotografiami. Na Slovensku je podľa jeho údajov v súčasnosti 28 Štefánikových sôch, 29 pomníkov s bustami, 21 búst v interiéroch a 18 pamätných tabúľ.
Výstavu pripravil Ján Maniaček st., tajomník klubu Spoločnosti M. R. Štefánika.
FOTO: JANA ČERNÁKOVÁ
