Popri písaní sú jeho veľkými záľubami turistika, fotografovanie a stolný tenis. Ešte v 60 rokoch hráva 5. ligu.
NITRA. Svoju prvú prozaickú knihu vydal Nitran Igor Hochel. Dal jej zaujímavý názov – podľa jednej z jedenástich poviedok sa zbierka volá Muchy (v treťom roku okupácie). Básnik, pedagóg, redaktor, literárny vedec a prekladateľ svoju novinku predstavil na autorskom večere, ktorý v DAB pripravil Literárny klub Janka Jesenského.
Realita s prvkami absurdity
Igor Hochel bol zatiaľ výhradne autorom básnických zbierok. Vydal ich sedem – debutom bol v roku 1979 Strom pred domom, zatiaľ poslednou bola v roku 2010 zbierka K mojim ústam nahá (žena). Prečo zrazu tá zmena?
„Poviedky som písal už skôr, vyšli mi vo viacerých literárnych časopisoch, niektoré som dokonca písal priamo pre rozhlas – napríklad poviedku Kam čert nemôže, pošle básnika,“ hovorí Igor Hochel. „Takto sa mi poviedky po čase nazbierali. A v hlave som už nosil ďalšie témy a motívy, takže stačilo len sadnúť si a napísať ich. Nakoniec som si povedal, že by z nich mohla vyjsť aj zbierka.“
Hlavným motívom Hochelových poviedok je bezbrannosť intelektuála voči spoločenským tlakom a politickým pomerom – téma aktuálna v každom čase.
„Dej poviedok sa odohráva v rôznych obdobiach – v 50. rokoch minulého storočia, ktoré si však z vlastných skúseností nepamätám, ale aj v 60. rokoch, v časoch tvrdej normalizácie a tiež po roku 1989,“ vysvetľuje autor. „Poviedky nesú črty autobiografie, ale ťažko by sa dalo určiť, čo som prežil ja, alebo čo som do knihy zakomponoval z rozprávania mojich priateľov či známych. Realitu príbehov som okorenil prvkami absurdity, tajomna a záhady.“
Jedinečnosť okamihu
Hochelove básne rovnako ako poviedky reflektujú životný pocit človeka, bezmocného voči násiliu a zlu. Snaží sa nimi odhaliť niečo anjelské a zároveň diabolské v ľudskej duši. Nie je to teda veľmi optimistické čítanie. Veselší, krajší, priaznivejší pohľad na svet vidieť v jeho veršoch o prírode či ženskej kráse.
„Mnohé z týchto básní sú výsledkom náhlej inšpirácie z prežitého momentu, jedinečnosti okamihu. Mám veľmi rád prírodu, obdivujem jej dokonalosť a mnohotvárnosť. Napríklad som jednu z básní venoval vode – inšpiroval ma prameň pri našej chalupe v Jedľových Kostoľanoch.“
Autor uvažuje aj o vydaní ďalšej zbierky básní, materiál už pomaly zbiera. „Niekedy v priebehu roka básne ponúknem vydavateľovi, už len zostáva vybaviť dotáciu alebo nájsť sponzora,“ poznamenal.
Rodák z Bratislavy je nielen básnikom, prozaikom, ale i prekladateľom, literárnym kritikom a momentálne vedúcim Katedry slovenského jazyka PF UKF v Nitre. Prekladá z bulharčiny. Jeho básne čítali milovníci poézie aj v Bulharsku, Poľsku, Nemecku, Fínsku, Francúzsku či Taliansku.
Nedávno sa podujal preložiť výber z básnickej tvorby Macedónčana Matea Matevského. „Bulharčina a macedónčina síce majú k sebe dosť blízko, ale pri preklade si treba dávať pozor ma slová, ktoré sa v oboch jazykoch rovnako alebo veľmi podobne píšu, no každé znamená niečo iné,“ podotkol prekladateľ.
S básnikmi na Ďumbieri
Ak Igor Hochel nie je práve v práci či nepíše, rád sa túla prírodou a fotí. Je nadšeným vyznavačom turistiky. „Milujem prírodu, verím, že to cítiť aj z mojich veršov,“ vraví básnik. „V tomto roku som toho z turistiky zatiaľ veľa nestihol – boli sme len s partiou básnikov na Ďumbieri. Minulý rok sa nám podarilo zdolať Kráľovu hoľu.“
Jeho veľkou záľubou je už odmlada aj stolný tenis, kedysi ho ako stredoškolák hrával za Lokomotívu Bratislava. „Dnes aktívne hrám 5. ligu v drese ŠOG Domino Nitra,“ prezrádza športovec, ktorému by nikto nepovedal, že vlani oslávil šesťdesiatku.
Igor Hochel so svojou prvou prozaickou knižkou. FOTO: (ČE)
