ŠAĽA. Prečo v Šali nerobia šalianske firmy, prečo ich mesto diskriminuje, prečo ich nepreferuje a nepripraví súťažné podmienky tak, aby ich zvýhodňovali napríklad znížením dĺžky kontraktu? Aj na tieto otázky Šaľanov, ktoré medzi nimi dlhodobo rezonujú, otvoril prvú zo série tém viceprimátor Jozef Mečiar.
V aukcii neuspel
Za ostatných sedem rokov sa podľa viceprimátora do 50 najväčších súťaží, ktoré vyhlásilo mesto, zapojilo 25 firiem zo Šale. Zákazky vyhralo 15 z nich. Išlo napríklad o opravu a údržbu verejného osvetlenia, rekonštrukciu základnej školy J. Murgaša, umelý trávnik na futbalovom štadióne či stavebný dozor pri domove dôchodcov.
Mečiar porovnal aj počet vystavených objednávok. V roku 2012 ich mesto vystavilo 425, šalianskym firmám sa ušlo 191. Vlani ich bolo celkovo 414, firmy v Šali dostali 174 objednávok.
„Pomôcť miestnym podnikateľom môžeme informovaním či databázou regionálnych firiem a živnostníkov, ale podľa mňa by sa nemali zvýhodňovať. Ak by sa to legislatívne umožnilo, znamenalo by to, že to bude robiť každý a doplatili by na to v prvom rade firmy z malých miest. Na druhej strane by to zvyšovalo naše náklady, ako keď sme kosili firmou z mesta. Bolo to ročne o stotisíc drahšie ako dnes,“ povedal.
O údržbu zelene sa starala do roku 2012 firma Ivana Kováča – IMK. Šalianskeho poslanca však v elektronickej aukcii prebila žilinská firma. S mestom uzatvorila štvorročný kontrakt na 391 034 eur.
Niektorí Šaľania nie sú spokojní s prácou „externej“ firmy a upozorňujú na jej zníženú kvalitu služieb. Hodnotenie atribútov kvality bude podľa Mečiara predmetom témy na ďalšom stretnutí.
Priame rokovacie konanie
Firma IMK už po novom podľa viceprimátora nezabezpečuje ani letnú údržbu ciest, tú si mesto robí samo, keďže v rámci europrojektu zakúpilo dve špeciálne čistiace autá. Zmluva na zimnú údržbu im skončila v marci, novú mesto zatiaľ nevypísalo.
Firma IMK bude však pokračovať v čistení autobusových zastávok, uličných vpustov, nádrží artézskych studní a zbere a vývoze odpadu z malých smetných nádob.
Dohoda vzišla z priameho rokovacieho konania, ktoré si mesto uplatnilo potom, ako zrušilo súťaž. V elektronickej aukcii bola totiž súťažná ponuka firmy - 230-tisíc eur - vyhodnotená ako neúspešná, keďže bola vyššia ako predpokladaná hodnota zákazky – takmer 167-tisíc eur.
