NITRA. V kinoklube Tatra uvedú nový film slovenských dokumentaristov o druhej najdlhšej európskej rieke. Premietanie bude v pondelok 2. júna o 19.30 h.
Dokument, ktorý vznikal dva roky, je unikátny tým, že v priebehu 104 minút prevedie diváka po Dunaji dlhom takmer tritisíc kilometrov a predstaví mu „zázračné svety“ v krajinách, ktorými rieka preteká.
Dve časti dokumentu
Autori filmu danubeStory Jana Čavojská a Vladimír Kampf niekoľkokrát Dunaj precestovali. Autom, na osobnej aj nákladnej lodi a na tlačnom remorkéri putovali po rieke dlhé mesiace, aby objavili ľudí, ktorí najlepšie charakterizujú život vo svojom regióne.
Dokument tvoria dve časti - Od farmára k lovcovi žiab a Od manažéra ku klobučníkovi. Pred kamerou filmárov prehovorili dvadsiati ľudia z desiatich krajín, ktorí žijú s riekou. Vo filme uvidíte slovenského kapitána tlačného remorkéra, ornitologičku z Chorvátska, ale aj galeristu a zberateľa umenia zo Srbska, muzikanta z moldavskej dedinky Džurdžulešť či žoldniera z Veľkej Británie, ktorý bezprostredne pred vojnou v bývalej Juhoslávii sprevádzal anglických turistov v Chorvátsku. Na základe vývoja udalostí ich poslal domov a sám vstúpil do chorvátskej armády.
Celé týždne len na lodi
Pre Vlada Kampfa nebol život na Dunaji až taký cudzí. Vyučil sa za lodníka. Kedysi plával až do prístavov na Ukrajine a v Rumunsku. Doteraz vie, ako uviazať uzol, hodiť kotvu či vyväzovať loď v plavebnej komore. Silné remorkéry dnes nahradili na Dunaji menšie lode. Netreba už prepravovať tak obrovské objemy nákladu ako v dobách RVHP a vzájomnej spolupráce krajín socialistického bloku.
Obchodnú plavbu na Dunaji poznačila aj vojna v bývalej Juhoslávii - počas najsilnejších bojov sa nedalo plávať. V 90. rokoch otvorili dunajsko–mohanský kanál a na Dunaj sa dostali aj lode zo západnej Európy. Dnes ponúkajú svoje služby hlavne Holanďania na menších, flexibilných nákladných lodiach. Na jednej z nich Jana a Vlado bývali a nakrúcali niekoľko týždňov.
„Je to svet vody a prístavov,“ hovorí Jana. „Lodníci sa niekedy nedostanú na breh celé týždne. Vidia iba rieku a prístavné žeriavy. Kapitáni zatiaľ nepodliehajú prísnym pravidlám ako piloti alebo vodiči kamiónov. Za kormidlom môžu stráviť štrnásť hodín 365 dní v roku. V práci na lodi väčšinou len striedajú kormidelňu, v ktorej aj obedujú a večerajú, a posteľ vo svojej kajute.“
Kde má začiatok a koniec?
O začiatok aj koniec Dunaja sa vedú spory. Jasné je snáď len to, že druhá najdlhšia európska rieka začína kdesi v Čiernom lese a ústi do Čierneho mora. O prameň však v Nemecku súperia tri miesta a ústia má Dunaj dokonca štyri. Opýtajte sa v delte, či je to skutočné v Rumunsku alebo na Ukrajine... Každý národ je neochvejne presvedčený o svojom.
„Náš film však nemal byť o konfliktoch, problémoch a nešťastí,“ vysvetľuje Vlado Kampf. „Má to byť príjemná a trochu poučná prechádzka riekou, počas ktorej stretávate zaujímavých ľudí a dozvedáte sa o ich životoch. Filmom tiež plníme sen tým, ktorí chcú prežiť dobrodružstvá pri druhej najväčšej rieke nášho kontinentu, ale každodenné starosti im to nedovolia.“
Tešia sa zo života
Hoci cestou dole prúdom rieky postupne klesá aj životná úroveň obyvateľov jej brehov, neukázali dokumentaristi iba chudobu a bezmocnosť. Ani ľudia pri Dunaji takí nie sú. Aj v ťažších podmienkach, napríklad na chudobnom bulharskom vidieku alebo v zapadnutej dedinke v Moldavsku, kde nie je práca, sa dokážu tešiť zo života so srdečnou úprimnosťou.
V kine putuje divák príbehmi ľudí a prostredníctvom nich objavuje život a atmosféru desiatich dunajských krajín. Dozvedá sa niekedy až prekvapivé fakty. Dokumentaristi si urobili dotazníkový prieskum medzi študentami tretích ročníkov gymnázií a stredných škôl, aby zistili, koľko toho o Dunaji vedia. Tá rieka sa predsa týka aj nás.
„Vyše štyridsať percent oslovených nevedelo, cez koľko krajín Dunaj tečie,“ hovorí Jana Čavojská. „A deväť percent si myslelo, že ústi do Kaspického mora. Najviac ma však zarazilo, že takmer polovica z tých mladých ľudí považovala Slovensko za najchudobnejší z dunajských štátov.“
Bratislava z reštauračného "UFA".
Dunajské katarakty.
Franz Dold, strážca prameňa.
Na pobreží rieky v Bulharsku.
Svadba v Novom Sade.
Rumunský lovec žiab.
Na brehu rieky v Srbsku.
Volavka z početného množstva druhov vtákov žijúcich pri Dunaji. FOTKY: danubeStory
Autor: ds
