Tak Nitrička spadla do druhej ligy. Hľadá sa vinník, budúcnosť klubu, ktorý dal futbalu Puchera, Moravčíka či Stocha, sa maľuje už dlhšie čiernymi farbami. Na štadióne, na ktorý sa budú v novej sezóne tešiť súperi ako Dolná Ždaňa, Skalica či Sereď, sa diváci poznajú už po mene. Ostali len tí najvernejší. Nitra je pritom športu zasvätené mesto, príklad hokeja je živým dôkazom. Ľudia uveria, ak cítia impulz, že sa hrá pre nich. Keď neveria podstate, otočia sa chrbtom.
Nie tak dávno trápil zlý drak aj Dunajskú Stredu. Keď mu ale chrabrý Oskar odsekol hlavu, Žitný ostrov sa opäť zazelenal. DAC zrazu hral ako pokropený živou vodou, vrátili sa fanúšikovia, na štadióne v Dunajskej Strede sa na konci sezóny láme jeden divácky rekord za druhým.
V Nitre je zbytočné čakať na zázraky. Hoci máte slovných hračiek z ríše zvierat poruke viacero, je jedno, či poviete, že ryba smrdí od hlavy, alebo budete premýšľať, ako zahnať žabu na prameni, vždy skončíte pri drakovi. Kto buchne na stôl a skríkne „stačilo“?
Kým sa v Nitre nenájde chrabrý Oskar, ktorý by dokázal odťať obe hlavy, smutno-presmutno bude o rok či dva aj tri pri pohľade na niekdajšiu výkladnú skriňu československého futbalu. V Trnave velebia Poóra, Žilina má Antošíka, v Podbrezovej robí zázraky Soták, pokračovať by sme mohli ďalej. Naozaj sa v Nitre nenájde patriot, aby jej vrátil slávu, ktorú si najkrajšie mesto zaslúži?
Po inšpiráciu netreba chodiť ďaleko. Svojho rytiera majú aj kúsok severnejšie od Nitry. Ako žije pre svoj klub aj mesto chlap oddaný futbalu, dokazuje Ondrejka v Zlatých Moravciach. Postavil štadión, ktorý je dnes ozdobou najvyššej súťaže, aj futbal hrá pekný. A to sa na rozdiel od Nitry trápi s nepriazňou radných pánov.
