ŠAĽA. Obce juhozápadu s nízkym počtom žiakov si chcú svoje školy zachovať. Starostovia vravia, že keď o ne prídu, stratia aj život v dedine. Položiť ich môže nový zákon o financovaní, v rámci ktorého budú školy pravdepodobne dostávať peniaze na triedu, a nie na žiaka ako doposiaľ.
V súčasnosti ministerstvo pripravuje jeho jedenástu novelizáciu. Zákon o štátnej správe v školstve sa za ostatných desať rokov novelizoval 16-krát, zákon o výchove a vzdelávaní z roku 2008 už 8-krát.
Dohadovacie konanie
Od januára platí maximálny počet žiakov v triedach druhého stupňa. Ministerstvo školstva ich v ostatnej novele školského zákona zvýšilo z 28 na 29 detí. Od septembra 2015 začne platiť aj minimálny počet detí. Prvákov na základnej škole bude musieť byť aspoň 11 v triede, v druhom až štvrtom ročníku minimálne 13, v piatom až deviatom ročníku aspoň 15.
Vyzerá to tak, že niektoré školy budú mať s naplnením problém, majú ho už v súčasnosti. Stále však môžu ministerstvo školstva požiadať v dohodovacom konaní o dofinancovanie, v ktorom môžu od rezortu získať finančnú injekciu. Po novom už táto možnosť pravdepodobne zanikne, starostovia sa obávajú, že spolu s ňou aj niektoré školy. Ohrozené sú podľa nich najmä málotriedky, jednu má aj obec Hviezdoslavov v Dunajskostredskom okrese.
Do školského roku 2014/2015 sa prihlásili iba 3 žiaci. Za ich nízkym počtom stojí podľa starostu Jána Čepka fakt, že rodičia zapisujú deti do škôl v mieste, kde pracujú. Keďže náklady na prevádzku školy vo výške zhruba 20-tisíc eur ročne sú privysoké, školu zrušia.
O dofinancovanie ministerstvo ani nežiadali, v rámci dohodovacieho konania to skúsilo 15 iných zriaďovateľov z Trnavského kraja. Ak siedmi z nich budú mať menej ako 15 žiakov v 5. ročníku pre nový školský rok, rezort rozhodol, že budú musieť zrušiť druhý stupeň. Ak piati z nich budú mať menej ako 12 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci dvoch ročníkov prvého stupňa pre nový školský rok, budú musieť školu zrušiť. Hovorca Michal Kaliňák obce, ktorým boli uložené racionalizačné opatrenia, nekonkretizoval.
Dve školy v jednej budove
Niektoré obce už racionalizačné opatrenia na svojich školách podstúpili. Dolné Saliby (okres Galanta) znížili stav respektíve poskracovali úväzky zamestnancom. V slovenskej škole majú 17 žiakov v dvoch triedach, v maďarskej 44 v 4 triedach. Do 1. ročníka školy s vyučovacím jazykom maďarským sa hlási zhruba 8 až 9 žiakov, v slovenskej sú zapísaní zatiaľ štyria. Obec ráta s tým, že o pár rokov sa triedy dostatočne naplnia, pretože počet narodených detí v dedine stúpol. Na prevádzku škôl bude preto naďalej doplácať aj z vlastného rozpočtu, nechce o ne prísť.
„Naši štvrtáci sa dostali do finále v jednej maďarskej súťaži, ktorú vysielala budapeštianska televízia. Sledovala to celá dedina. To sú momenty, ktoré nás presviedčajú, že prevádzkovanie týchto škôl má zmysel, pretože úsilie pedagógov sa premieňa na hodnoty tu,“ hovorí starosta Lajos Seres.
„Keď by sme stratili školu, stratili by sme aj život v dedine. Deti sú napríklad súčasťou rôznych podujatí, ktoré organizuje obec, vystupujú na nich a podobne,“ vraví starosta Kráľovej nad Váhom (okres Šaľa) Ferenc Bergendi.
Plánovanú zmenu financovania zo žiaka na triedu vníma negatívne. O zrušení škôl neuvažuje, napriek tomu, že musí na ne čiastočne doplácať podobne ako iné obce v okrese, aj keď už fungujú pod jednou strechou. V budúcom roku bude prvý stupeň ich slovenskej a maďarskej základnej školy navštevovať 44 žiakov, sedem z toho je prvákov.
Peňazí na školstvo je stále menej
Nízky počet žiakov majú zo Šalianskehookresu aj v Diakovciach, do slovenskej školy chodí podľa vedúceho Spoločného školského úradu v Šali Michala Vrbovského iba desať žiakov.
V Žihárci je ich v základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským 17. Deti zvážajú z niektorých okolitých obcí školským autobusom. Jednou z nich je aj susedný Kráľov Brod, ktorý už patrí dokonca do okresu Galanta.
„Máme málotriedku so sedemnástimi žiakmi, ak by zanikla, už by sme ju pravdepodobne neobnovili,“ konštatoval starosta Pavel Racsko.
Žiakom piateho až deviateho ročníka, ktorí sú z Diakoviec, ale navštevujú školy v Šali, prepláca mesto dopravné. Podobnú dohodu má mesto podľa Vrbovského aj s Kráľovou nad Váhom a obcou Dlhá nad Váhom, kde nie je žiadna škola.
„Zmeny v pripravovanom zákone sa najviac dotknú škôl s nízkym počtom žiakov. Zo škôl u nás má najmenej žiakov ZŠ Bernolákova. Veľkým problémom je tiež neustále znižovanie peňazí od štátu, na školstvo cez podielové dane dostávame skoro o 25 percent menej v porovnaní napríklad s rokom 2008/09,“ dodal Vrbovský.
