Po deviatich rokoch budú futbalisti FC Nitra opäť iba druholigoví. Ako prijali túto správu osobnosti z histórie klubu?
Niekoľkým známym tváram, ktoré mali svoj podiel na úspechoch nitrianskeho futbalu v minulosti, sme ponúkli priestor v našej ankete. Zaujímalo nás, čo hovoria na vypadnutie FC Nitra z ligy a kde vidia hlavné príčiny.
Zľava Z. Molnár, J. Porubský, Š. Sapár, J. Dinga a P. Paluch.
Zoltán Molnár (61 r., bývalý hráč, tréner a prezident klubu, 180 štartov vo federálnej lige): „Výkony Nitry som sledoval väčšinou iba v televízii. Už dlhšiu dobu je tu dosť slabé mužstvo. Hráči sa boja lopty, presadiť sa jeden na jedného, to je pre nich španielska dedina. Makajú, nehovorím, že nechcú, ale chýba im majstrovstvo a sebavedomie. Nečudujem sa, že ľudia nechodia na zápasy, keď za polčas hráči nie sú schopní vystreliť na bránu. Nie je to ako za našich čias, kedy sme dlhé minúty nepúšťali súpera za polovicu. Samozrejme, mužstvo je také, aké sú podmienky. Sponzorov tu nikdy veľa nebolo. Klub dostáva od mesta oveľa menej ako hokej. Ťažko viniť súčasné vedenie z tejto situácie. Keď nie sú vytvorené podmienky, ťažko možno očakávať výsledky. Klub musí predávať aj 18-ročných hráčov, lebo nemá z čoho žiť.“
Július Porubský (71 r., bývalý hráč AC Nitra): „Nitra patrí historicky do ligy. Z vypadnutia mi je veľmi smutno, srdce ma bolí. Je to v prvom rade vizitka hráčov - profesionálov. Ja som hral desať rokov československú ligu, a to som chodil na šiestu hodinu ráno do roboty! Trénovali sme len popoludní. Štadión však bol plný, chodilo 15-tisíc divákov. Aj vlani, keď som oslavoval 70-tku, prišlo na Černík tritisíc ľudí. Dodnes si chodím zahrať so starou partiou na Chrenovej. Na zápasy Nitry nechodím, nemám sa na čo pozerať. Hanbím sa za výkony hráčov FC Nitra. Samozrejme, dnes je iná doba, sponzori nie sú, nie ako kedysi, keď klub držala Plastika i poľnohospodárske družstvá. Bude veľmi ťažké vrátiť sa opäť do prvej ligy.“
Štefan Sapár (79 r., bývalý predseda klubu, stál pri zrode prvého profesionálneho klubu na Slovensku): „Veľmi ma mrzí, že Nitra napokon z najvyššej súťaže vypadla. Trošku ťažšie sa mi k tomu vyjadruje, pretože som nebol pri tom, ako sa riešili niektoré situácie v klube. Na pohľad to však vyzeralo, akoby mužstvu stále niečo chýbalo, nielen po ekonomickej stránke. Zohnať peniaze na činnosť klubu, na výplaty pre hráčov je funkcionárska priorita, s ktorou si vedenie klubu nedokázalo celkom poradiť. Nechcem však nikoho viniť, pretože, opakujem, nebol som pri tom. Otázka financií je však čoraz problematickejšia, nielen v najvyššej súťaži, ale aj nižších. Ľahko sa však hovorí teraz, keď je výsledok istý, že stačilo spraviť to a to. Navyše, Dunajská Streda sa počas jari vypracovala na jedno vyspelé mužstvo, Nitre chýbal aspoň jeden silný sponzor.“
Ján Dinga (75 r., bývalý hráč a tréner AC Nitra): „Som z toho smutný. Dvojnásobne preto, lebo práve v tomto roku uplynie 55 rokov od prvého postupu klubu do najvyššej súťaže, ktorého som sa zúčastnil. Chodil som na všetky domáce zápasy, s partiou bývalých futbalistov máme permanentky. Pozorne sme výkony Nitry sledovali a do určitej miery aj rozoberali. Stále som veril v zázrak, podobný tomu z minulého roka. Posledný z tro- jice trénerov v tejto sezóne, pán Hudec, je kvalitný odborník a psychológ, aj mesto v rámci svojich možností podporilo fungovanie klubu a tiež hráčska kvalita sa pred jarou vylepšila. Ako však ukázal priebeh jari, aj Dunajská Streda ako náš priamy konkurent v boji o záchranu dokázala rovnako vytvoriť pomerne kvalitné mužstvo. Za tých zhruba 60 rokov, čo som od dorastu pri nitrianskom futbale, prešlo klubom viacero výrazných mien a zažil som niekoľko vypadnutí, ale aj postupov. Je prirodzené, že človek je z toho trošku rozladený, pretože návrat do vyššej súťaže nie je taký jednoduchý, ako si mnohí myslia. Vždy uplynulo niekoľko rokov, pokiaľ sa sa nové mužstvo skonsolidovalo. Vyžaduje si to čas a v tomto období aj nemalé množstvo finančných prostriedkov, ktoré v súčasnom futbale zohrávajú kľúčovú úlohu. Nedostatok financií nútil klub predať viacero talentov z bohatej zásobárne, aby boli prostriedky na chod klubu. Tí, ktorí sa podieľali na tvorbe kádra, vedeli, ako sa mužstvo buduje, ale situácia im nedovolila pri tvorbe konkurencieschopného tímu konať optimálne, čo vyústilo do vypadnutia.“
Peter Paluch (56 r., bývalý brankár, 180 štartov vo federálnej lige): „Vypadnutie nie je určite nič príjemné pre žiaden klub. Netreba však z toho robiť tragédiu. Situácia, ktorá nastala, by mala motivovať manažérov klubu k práci, aby sa čo najskôr dostal klub späť. Vedenie si musí vstúpiť do svedomia, rozanalyzovať svoju prácu za posledné obdobie a zistiť, čo bolo príčinou neúspechu. S tým súvisia aj plány do budúcnosti z hľadiska dlhodobejšej perspektívy a ak nie sú prostriedky na profesionálny futbal, začať uvažovať možno aj nad poloprofesionálnym fungovaním, pretože ak klub nemá peniaze, je to veľmi ťažké. Myslím si, že práve tie v najväčšej miere stoja za vypadnutím z najvyššej súťaže. Ekonomika je dôležitá aj z pohľadu hráčov. Sám som dlhé roky hrával a pokiaľ profesionálni futbalisti nedostávajú pravidelne výplatu, prejaví sa to na ich psychike a všetko sa prenáša na ihrisko a na celkové výsledky.“
