Česko-slovenské umelecké či prírodné diela vznikajú vo viacerých mestách a obciach. V nitrianskom regióne sú v Lukáčovciach, Alekšinciach, Hruboňove, Čabe i v Nových Sadoch.
NITRA. Slovenských a českých výtvarníkov spojil medzinárodný umelecký projekt Cesty vody, cesty k sebe, ktorý finančne podporuje EÚ. Projekt sa začal ešte vlani, ale pre rozsiahle záplavy v Čechách sa jeho realizácia posunula. Stretnutia umelcov sa u našich západných susedov konali v októbri, spoločné umelecké diela začali na Slovensku vznikať v máji. Slovenskí výtvarníci sa začiatkom júna presunú do Čiech, kde bude projekt pokračovať workshopmi a inštaláciu ďalších spoločných diel.
Plány prekazili povodne
Autorkami myšlienky projektu je Renáta Lelovská za slovenskú stranu a Kateřina Hejduková za českú. V rámci neho sa vyše desať slovenských a českých výtvarníkov podieľa na vytváraní spoločných exteriérových objektov u nás i v Čechách.
„Cieľom projektu je spojiť oba národy, vytvoriť spoluprácu, nadviazať priateľstvá a skultúrniť obyčajné priestranstvá. Je to po prvýkrát, čo sa Slovensko do takéhoto niečoho zapojilo,“ hovorí výtvarníčka Soňa Mrázová, ktorá tvorí v Lukáčovciach. „Dúfam, že týmto projekt neskončí. Bol pre mňa obohatením a zároveň výzvou, lebo ja sa skôr venujem scénografii, maľbe a objektom v interiéri.“
Česko-slovenské umelecké či prírodné diela vznikajú vo viacerých mestách a obciach – najmä v oblasti povodí, kadiaľ vedú cyklotrasy. Paradoxne, mnohé tieto lokality zaliali povodne - Čechách pred realizáciou projektu, na Slovensku po inštalácii diel. Preto v Česku mnoho z plánovaných objektov ani nevzniklo.
Kamene z Váhu v lavičke
V rámci projektu sa v nitrianskom regióne podarilo vytvoriť niekoľko zaujímavých diel. Michaela Kuželová, Roman Režo a Juliana a Elena Hadvigové urobili v Alekšinciach náučný chodník, Les rýb a Rákosníka. Na zatopených miestach v Hruboňove český umelec Lukáš Gavlovský postavil Zelené tunely a Labyrinty z vŕbového prútia so zvukovodmi, vďaka ktorým môžu deti medzi sebou komunikovať.
„S českými tvorcami sme si symbolicky vymenili kamene a vŕbu. Okruhliaky z Váhu, ktoré som nazbierala na brehu rieky v Piešťanoch, budú súčasťou lavičky v školskej záhrade v obci Pečky. Českí umelci nám zas darovali vŕbu, ktorú sme navzájom spoločne preplietli so slovenskou a tvorí v Nových Sadoch, časti Kotrbál, takzvanú DNA vŕbu. Je to autorské dielo už spomínaného Lukáša Gavlovského,“ hovorí Soňa Mrázová, ktorá do projektu ponúkla tri návrhy. Dva sa realizujú - z toho jeden v Lukáčovciach a druhý v obci Dobříchov.
„V Lukáčovciach sme inštalovali Rytmickú vlnu. Je to umelecký objekt, ktorý v sebe spája lavičku a odkladač bicyklov s hracími prvkami. Dá sa chápať ako vlna vody, ale aj hudobná skladba na tému voda, ktorú svojou improvizáciou do života uviedli hudobníci Barbora Kolářová, Ján Kostolány a Štefan Haládik. Na tvorbe jej komponentov sa podieľali viacerí autori. Najvyššie tóny predstavujú kovové oblúky zapustené do zeme, ktoré vyrobil český umelecký kováč Leo Pivoňka. Slúžia na odkladanie bicyklov. Drevenú časť - lavičku, ktorá predstavuje stredné tóny, vytvoril český umelecký rezbár Martin Matěj Holub. Poslednú hraciu časť, skoro „utopenú“ v zemi, tvoria porcelánové časti, ktoré som robila s keramičkou Vierou Fusekovou.“
Táto časť spoločného výtvoru ešte nie dokončená – dorábať sa budú väčšie, zhruba pol metra vysoké komponenty, ktoré explodovali vo vypaľovacej peci v Čabe. „Pravdepodobne neboli dostatočne vyschnuté, porušili sme tak technológiu spracovania porcelánovej hliny,“ vysvetľuje Mrázová.
„Technológ z Čabu vyšpekuloval, že ich budeme robiť zo suchej hliny. Bloky budeme opracovávať dlátkami, šmirgľami a rašpľami. Bude to náročnejšie ako práca s mokrou hlinou.“
Vlnenie na zatopenom mieste
Mrázovej druhé dielo s názvom Vlnenie bude krášliť prostredie Dobřichova. Na jeho tvorbe priamo v tejto obci v stredných Čechách sa budú podieľať Soňa Mrázová, Viera Fuseková a český výtvarník a reštaurátor Jarmil Plachý.
„Objekt bude tvoriť chodník z pieskovcových barokových schodov, ktoré uložíme do štrkového lôžka. Dielo symbolizuje spojenie vody a zeme – brehu a vody potoka, pretože celá táto lokalita bola vlani zatopená,“ popisuje Mrázová. „Tento priestor slúži ako ihrisko pre deti, tadiaľto idú aj cyklistické preteky, pretože práve na mieste, kde bude Vlnenie, je brod.“
Ako Soňa Mrázová v závere dodala, medzinárodný projekt jej umožnil stretnúť a spoznať veľa nových umelcov, nahliadnuť do ich tvorby, čo je pre ňu ako výtvarníčku veľmi inšpirujúce.
„Spomeniem Zdeňka Hůlu, ktorého dielo v Čabe sa bude ešte len bude realizovať, Lukáša Gavlovského, ktorého cit pre prírodu je výnimočný. Michaelu Kuželovú, ktorá riešila ako architektka realizačné procesy, Jarmila Plachého aj charizmatických umelcov Matěja Holuba a Lea Pivoňku."
Fotky dokumentujú poces výroby a inštalácie Rytmickej vlny - umeleckého objektu, ktorý v sebe spája lavičku a odkladač bicyklov s hracími prvkami.
FOTKY: ROMAN HRAŠKA
Hniezdo z vŕb od Lukáša Gavlovského. FOTO: (SM)
Česko-slovenská DNA vŕbam, autorom návrhu je tiež Lukáš Gavlovský. FOTO: (SM)
