Rytieri prepisujú históriu, do vitríny už štvrtý titul

Hokejbal u nás sa za posledné roky posunul o poriadny kus dopredu. Slovensko patrí k hokejbalovým veľmociam prakticky od začiatku organizovania majstrovstiev sveta v roku 1996. Odvtedy získali Slováci na tomto vrcholnom podujatí spolu desať medailí a v počte získaných cenných kovov predbehli dokonca aj Kanadu alebo Českú republiku.

Úspechy na medzinárodnom fóre sa tak prirodzene začali prejavovať aj na slovenskej najvyššej súťaži, ktorá sa rok čo rok posúvala obrovskými krokmi dopredu. Rástla úroveň samotnej hry, zlepšovala sa organizačná stránka a hoci vrcholový hokejbal, stále však na amatérskej báze, sa postupne začal čoraz viac približovať k profesionálnemu športu.

Akýmsi potvrdením pokračujúceho pozitívneho trendu boli posledné majstrovstvá sveta, kde Slováci po druhý raz v histórii vyhrali titul, pričom takmer polovicu reprezentácie tvorili hráči extraligových Nitrianskych rytierov.

Všetko to začalo v roku 2010, kedy sa na hokejbalovej scéne objavil nový klub spod Zobora. Nitrianski rytieri mali k dispozícii takmer profesionálne podmienky a tomu zodpovedali aj výsledky. Hneď v prvej sezóne získali majstrovský titul, keď suverénne prešli základnou časťou súťaže a s rovnakým prehľadom zvládli aj play-off. Kvalitné podmienky a systematická tréningová činnosť priniesli svoje ovocie aj v ďalších sezónach a slovenská hokejbalová extraliga tak od príchodu Rytierov na športovú scénu nepozná iného víťaza.

Rytieri v sobotu zdolali v treťom zápase finálovej série Skalicu 3:1, na zápasy 3:0 a tešili sa zo štvrtého titulu v rade. Zverenci trénerov Richarda Mráza a Viliama Somolányiho sa tak nezmazateľne zapísali do histórie slovenského hokejbalu. Podarilo sa im to, čo ešte žiadnemu klubu na Slovensku a od svojho vzniku Nitrania udávajú trend v našej extralige.

Sezóna pritom pre Rytierov vôbec nezačala priaznivo a zdalo sa, že po troch rokoch plných víťazstiev čaká Nitru strmý a bolestivý pád, keď po ôsmom kole uplynulého roka figurovali na 8. mieste. Hre Rytierov chýbala ľahkosť, ktorá bola pre nich charakteristická v predchádzajúcich sezónach. Hráči, predtým hrajúci naslepo, sa na ihrisku akoby hľadali a ku všetkému sa pridali zranenia. Asi najviac klub zasiahla strata Stana Petríka, brankárskej jednotky, ktorého zranenie kolena vyradilo z hry prakticky až do konca sezóny.

Veci sa však znovu začali meniť k lepšiemu. Do hry sa vrátila ľahkosť, na hráčoch bolo vidieť obrovskú snahu. Od deviateho kola Nitrianski rytieri neprehrali až do druhého semifinálového zápasu s Vrútkami. Vyhrali tak 18 zápasov rade, čo znamenalo prvenstvo v základnej časti a hladký postup vo štvrťfinále cez Ružinov. Po príučke v druhom semifinálovom dueli s Vrútkami potom Rytieri prekvapenie nedopustili a v boji o primát ich nezastavila výborná Skalica, ktorú zdolali na zápasy 3:0.

Po poslednom finále čakala Rytierov ešte jedna skúška, na ktorú už ale tréneri ani hokejbalové umenie nemalo vplyv. Ako hráči zvládli oslavy štvrtého majstrovského titulu, ukáže až dnešné ráno.

Sériu ukončili v sobotu

Finále - 3. zápas: HBK Hokejmarket Skalica - HBK Nitrianski rytieri 1:3 (0:1, 0:1, 1:1). Stretnutie sa začalo pomerne opatrne, oba tímy hrali zo zabezpečenej obrany a nechceli spraviť chybu. Oba tímy mali hneď v úvode možnosť presilovky, no na úvodný gól si diváci museli počkať až do 10. min., keď Ecker vybojoval puk za bránkou Skalice, nahrával Kučerkovi a ten presne mierenou strelou otváral skóre stretnutia. V druhej tretine sa obraz hry nezmenil. Obaja brankári boli pozorní. Hostia mali veľkú šancu v polovici tretiny, keď už bol brankár Polc prekonaný, ale vynikajúco zachránil Slovák. Na opačnej strane skúsil Thron parádičku spoza brány, ale gól napokon pre posunutú bránku neplatil, avšak v 28. min. už Kašša zvýšil na 0:2. V 35. min. po faule Nitry nariadil rozhodca nájazd, ale Rampáček neuspel. Skalica však predsa len znížila, v 41. min. využil presilovku Martinusík. Ešte v tej istej minúte predviedli Rytieri rýchlu akciu s gólovou koncovkou Hrivnáka, ktorý tak spečatil nitrianske víťazstvo v zápase a zisk štvrtého titulu v rade.
Góly: 41. Martinusík - 10. Kučerka (Ecker, Mach), 28. Kašša (Hrivnák, Beniač), 41. Hrivnák (Ladiver)
HBK: Polc, Dubnický - Titka, König, Martiška, Káčer, Tary, Bujdák, Baláška, Javorčík - Ladiver, Beniač, Hrivnák, Slovák, Chovan, Kašša, Mach, Kučerka, Ecker, Cajchan, Thron, Rímsky.
Konečný stav série: 0:3.

Fotogaléria Jána Csillaga

Čo hovoria majstri

Stano Petrík, manažér: „Vo finále sa stretli dve určite najlepšie mužstvá tejto sezóny. Bolo to vidieť aj na samotnom hokejbale, ktorý bol skutočne vynikajúci, či už zápasy u nás v Nitre, alebo v Skalici. Ten posledný, si myslím, bol jeden z najlepších, aké sme v tejto sezóne odohrali. Povedal by som, že sa prejavila naša väčšia skúsenosť s vyraďovacími bojmi. Som rád, že sme to tak rýchlo rozhodli, pretože ďalší duel by bol veľmi ťažký. Musím však pochváliť aj Skalicu, ktorá odohrala vynikajúce zápasy, celú sezónu mali veľmi vydarenú a zaslúžia si uznanie. Dosiahli sme štvrtý titul a stále je to krajší a krajší pocit. Dúfam, že to takto bude pokračovať čo najdlhšie. Pred sezónou sme si predsavzali obhájiť prvenstvo. Je pravda, že každú sezónu je to ťažšie a ťažšie, tímy sa na nás viac pripravujú a tak ako sme kedysi zaviedli trikrát do týždňa tréningy, aj ostatné kluby to robia podobne. Snažia sa nás dobehnúť a bolo to vidieť aj v uplynulej sezóne. Mali sme dosť zlý začiatok, ale verili sme, že sa to otočí. Nakoniec sa nám podarilo vyhrať základnú časť, aj keď v poslednom zápase, ale predsa. Chalani si zaslúžia obrovskú pochvalu, že to zvrátili a následne sme mali sériu 21 zápasov bez prehry. Za to jedno veľké ďakujem."

Richard Mráz, tréner: „Dnes sme videli super zápas, predviedli sme výborný výkon. Spravili sme menej chýb ako súper, ktorý mal navyše nôž na krku a musel otvoriť hru. Musím uznať, že to bolo veľmi vyrovnané stretnutie. Som veľmi rád, že štvrtý titul je doma v Nitre. Sezóna nám nezačala najšťastnejšie, našťastie sa s tým chalani dokázali vysporiadať. Bolo to však pre nás celkovo ťažšie. Súťaž sa veľmi vyrovnala, úroveň išla hore a hlavne na súperových ihriskách, kedy sa vždy pripravili na to, že k nim príde majster, to bolo náročné. Snažili sa hrať čo najlepšie, ale dobré bolo, že sa chalani nenechali ovplyvniť, vypustili to z hlavy a pokračovali v dobrých výkonoch. Dúfam, že oslavy budú také, ako každý rok, že sa nám nič nestane. (smiech) Verím, že to všetko v zdraví prežijeme a potom sa už budeme pripravovať na dôležitý svetový šampionát klubov, ktorý bude doma v Nitre.“

Viliam Somolányi, tréner: „Zápas bol podľa očakávaní náročný. Bolo dobé, že sme sa v ňom ujali vedenia a vzápätí to potvrdili. Chlapcom nemám čo vyčítať. Všetko bolo super, mládenci behali, urobili všetko, čo sme si povedali. Škoda toho gólu, patrí to však k tomu, pretože súper si to zaslúžil. Absolutórium patrí každému nášmu hráčovi, aj tomu, ktorý dnes dres nemal. Pretože celá sezóna bola veľmi náročná, trvala od augusta. Bolo toho skutočne dosť, cestovania, Československý pohár, Svetový pohár a tak ďalej. Som teda rád, že sme to nakoniec „ukočírovali“ a v takomto krátkom čase rozhodli o majstrovskom titule. Fakt je, že sme mali pomerne zlý začiatok, ale malo to svoj dôvod. V tíme sme spravili niekoľko zmien, prišiel nový tréner v mojej osobe a určite svoju rolu zohralo aj to, že Rytieri boli trojnásobný majster a chlapci asi nemali dostatočnú motiváciu. Ale aj keď sme prehrali, vždy to bolo o gól a nebolo to nijako katastrofické. Nakoniec sme sa zomkli, mali sme šnúru 21 víťazných zápasov, prehrali sme až v semifinále jeden zápas s Vrútkami. Opäť nás to ale posilnilo a napokon to skončilo úplne parádne. Pravdupovediac, neviem, aké budú oslavy, pretože som tu prvý rok, ale počul som o nich iba superlatívy, že budú také, aké sa na majstra patrí.“

Robo Kašša: „Sezóna bola veľmi náročná. Ako sa hovorí, získať titul je ťažké, ale obhájiť ho ešte ťažšie. No a my ho obhajujeme už štvrtý rok po sebe. To znamená, že mužstvá sa na nás každý rok chystajú viac a viac. Je dobre, že sa úroveň hokejbalu na Slovensku zvyšuje. Teraz bolo prekvapením ligového ročníka, že bratislavské tímy, dlhé roky tradiční finalisti, nepostúpili ani do semifinále. Svedčí to o tom, že Nitra položila latku veľmi vysoko a ostatné tímy nezaspali a snažia sa na nás dotiahnuť. Liga sa tak posúva dopredu a v konečnom dôsledku z toho profituje aj naša hokejbalová reprezentácia, ktorá dokáže namútiť dosť vody aj na medzinárodnej scéne. To sme my, Slováci, dokázali aj ziskom titulu majstrov sveta v hokejbale. Verím, že takýchto úspechov bude v budúcnosti viac, či už „rytierskych“ alebo reprezentačných. Čo sa týka mojej kariéry, vyzerá to tak, že toto bol môj posledný extraligový zápas v drese Nitry. Pracovných či rodinných povinností je skutočne veľa a v 39 rokoch je nielen to cestovanie už naozaj náročné fyzicky aj psychicky.“

Filip Titka, kapitán: „Do posledného zápasu sme išli s veľkou motiváciou. Všetci do jedného sme si uvedomili, akú facku sme dostali od Vrútok, keď sme doma prehrali. Som rád, že sme k ďalším zápasom pristupovali omnoho zodpovednejšie. Bolo to vidieť aj na ihrisku a konečne sme tu v Skalici po štyroch rokoch vyhrali. Bolo to naozaj náročné, ale dotiahli sme to do víťazného konca. Skalica je na svojom ihrisku so zvláštnym povrchom naozaj výborná. Začiatok sezóny sme však mali katastrofálny, pohybovali sme sa niekde okolo desiateho miesta. Postupne sme sa ale posúvali vyššie, aj keď nám situáciu komplikovali zranenia. Prehrali sme dôležité zápasy, ktoré sme následne museli dohnať. Nakoniec sa nám základnú časť podarilo vyhrať a vo vynikajúcej finálovej sérii sme po tretíkrát obhájili titul.“

Patrik Polc, brankár: „Pocity po zisku titulu sú fantastické. Nebudem klamať, užívam si to, ako sa len dá. Som neskutočne šťastný, že som dostal šancu od klubu byť v Nitre, pomôcť Rytierom vybojovať štvrtý titul a zapísať sa do histórie slovenského hokejbalu ako víťaz extraligy. Ešte sa mi to nepodarilo a konečne som spoznal, aký je to pocit. Som rád, že si to môžem užiť s týmito chlapcami, super partiou, ktorá v Nitre je. Verím, že to nie je môj posledný titul, ktorý som s Rytiermi získal. Som vďačný svojmu hokejovému klubu v Brašove, že ma uvoľnil a dovolil mi zahrať si hokejbal na najvyššej úrovni. Užíval som si každý tréning, každý zápas. Rytieri sa nezmazateľne zapísali do análov slovenského hokejbalu, pretože získať štyri tituly v rade sa ešte nepodarilo žiadnemu slovenskému klubu. Mám za sebou skvelú sezónu. V rumunskej lige sme získali s Brašovom titul, v MOL lige sme skončili druhí za Novými Zámkami a vyvrcholením tohto športového roka bolo pôsobenie v drese Nitrianskych rytierov a majstrovské oslavy. Do Nitry som prišiel do úplne nového prostredia, poznal som skutočne iba zopár chalanov. Chlapci ma super prijali, radili, na koho si dávať pozor, všemožne mi pomáhali. V tíme je výborná atmosféra, podporovali ma aj tréneri, takisto manažér Stano Petrík. Skrátka, paráda.“