Dôchodcovia nemusia platiť ani cent, kurz hradia z rozpočtu mesta.
VRÁBLE. Skypovať s vnukmi v zahraničí, poslať mail úradom, získať potrebné informácie, odoslať esemesku cez internet, pozrieť si televízne správy. To je len časť z dôvodov, pre ktoré sa dôchodcovia z Vrábeľ húfne prihlasujú do projektu vzdelávania pre seniorov.
Radnica ho odštartovala už vlani. Prvých pätnásť absolventov sa dnes môže pýšiť certifikátom potvrdzujúcim ich počítačové zručnosti. A nielen tým – radosť im robí fakt, že v modernej komunikácii už dokážu držať krok s mladšími generáciami.
Dôchodcovia v školských laviciach
Ďalšia skupinka pätnástich seniorov sa k počítačom posadí už tento týždeň. Pre viacerých to bude prvá skúsenosť s technikou, bez ktorej si dnes mnohí svoj život nevedia predstaviť.
Samospráva pripúšťa, že aj vlani boli na kurze takí, čo počítač nevedeli ani len zapnúť. Projekt však nechcel selektovať len zdatnejších, uvítali preto každého záujemcu.
Vlani strávili vrábeľskí dôchodcovia pätnásť hodín na miestnom gymnáziu. Stretli sa tu tri generácie – tá najstaršia si zasadla do školských lavíc v počítačovej učebni. Strednú reprezentoval lektor, zamestnanec gymnázia. A dôchodcom pomáhali oboznamovať sa s počítačmi aj samotní gymnazisti.
„Išlo nám o to, aby seniori po absolvovaní kurzu boli sebestační v získavaní informácií z internetu, v komunikácií s rodinnými príslušníkmi alebo s úradmi. Nevedeli sme, aká bude odozva, no záujem bol taký, že by sme naplnili niekoľko kurzov. Preto tento rok v projekte pokračujeme,“ povedala Ľubica Černáková, šéfka oddelenia sociálnych vecí na vrábeľskej radnici.
Maturantov vystriedajú o desiatky rokov starší študenti
Namiesto gymnázia si už tento týždeň dôchodcovia zasadnú do školských lavíc Strednej odbornej školy. Jún nevybrala samospráva náhodou – školské priestory sa uvoľnia po odchode maturantov.
Obsah vzdelávania je daný len nahrubo. Lektor seniorov naučí robiť s počítačom to, o čo budú mať záujem. Skúsenosti z vlaňajška hovoria, že pohnútky, ktoré dovedú starých ľudí
opäť do školských lavíc, sú rôzne. „Sú takí, ktorých do kurzu dotlačí rodina, sami ani nevedia, do čoho idú, no sú milo prekvapení, ak napríklad na kurze stretnú svojho bývalého spolužiaka. Ďalší sa chcú aktívne vzdelávať, iným zase záleží na komunikácii s rodinou, ktorá žije v inom meste alebo v zahraničí. Motivácie sú naozaj rôzne,“ hovorí Ľubica Černáková.
Horná veková hranica neexistuje, aj keď pôvodne radnica uvažovala o 75-tke. Vlani sa však prihlásil pán po osemdesiatke, ktorý mal eminentný záujem mailovať si s príbuznými. Vzali ho a deduško dnes mailuje nielen rodine, ale z času na čas sa ohlási aj úradom.
„Niekto je päťdesiatnik, no nemá ani chuť a ani mentálnu kapacitu sa vzdelávať. A iný ma osemdesiat a považuje vzdelávanie za zmysluplné. Povedali sme si preto, že žiadna veková hranica, ktorá by seniorov obmedzila, nebude,“ vyhlásila Ľubica Černáková.
Prieskumy podľa nej zistili, že seniori považujú za hendikep vo vzdelávaní, ak musia do kurzov dochádzať do väčších miest. Nielenže ich dochádzanie niečo stojí, sú aj v cudzom prostredí, a to ich stresuje. Kurz, ktorý organizujú Vráble, sa koná priamo v meste a plne ho hradí rozpočet mesta.
