ŠAĽA. Už v materských školách sa učitelia stretávajú s tým, že deti ovládajú prácu s myšou. F je písmeno, ktoré pozná väčšina škôlkarov, začína ním totiž názov hier. Povedala to Žaneta Gužíková zo spoločnosti pre predškolskú výchovu pre región Šaľa. Spolu so Spoločným školským úradom v Šali zorganizovali minulý týždeň pre žiakov aj učiteľov seminár o bezpečnosti na internete.
Hejter má potrebu uraziť
Cieľom prednášky bolo šíriť osvetu o zodpovednom používaní internetu, hovorilo sa aj o rizikách virtuálneho sveta a ako pred nimi ochrániť deti. Podľa projektového manažéra OZ Eslovensko Zdenka Slavíka by mohla byť dobrou pomôckou pre rodičov aj učiteľov kniha Deti v sieti, ktorá vysvetľuje, ako tieto riziká vyzerajú a ako ich rozpoznať. Ilustrujú ich aj reálnymi príkladmi zo Slovenska i zahraničia.
„Najčastejšie sa na nás obracajú s kyberšikanou. Napríklad na východe spravili fotomontáž dievčatka, ktorému dali namiesto jej hlavy hlavu žaby a urobili o nej aj internetovú stránku. Nevedela sa s tým vyrovnať, preto sa s rodinou museli presťahovať. Niektoré prípady končia tragicky, ale ide, našťastie, len asi o dve percentá,“ hovorí Slavík.
Nebezpečenstvá internetu zobrazuje združenie tým najmenším cez animovaný seriál o bačovi, valachovi a naivných ovečkách.
Pre študentov stredných škôl spustili nedávno vzdelávací projekt Nehejtuj.sk. Cez 12 filmov, ktoré sa venujú národnostnej neznášanlivosti, homofóbii, rasizmu alebo základným ľudským právam, má poukázať na problém nenávisti a intolerancie u tínedžerov a prevenciou týmto prejavom predchádzať.
Samotný názov „nehejtuj“ vznikol z anglického slova „hate“, nenávisť. Hejter je v slangovej reči človek, ktorý sa nedokáže tešiť z úspechu druhého a má silnú potrebu ho uraziť alebo ponížiť.
Výchova prichádza z rodiny
Na internete sa najčastejšie mladí ľudia stretávajú s nadávaním a vysmievaním, 48,9 %, na druhom mieste s ohováraním alebo šírením nepravdivých informácií, 42,6 %, samotné kyberšikanovanie uvádza podľa združenia 5,9 % účastníkov výskumu.
Vyplýva z neho tiež, že vo väčšine prípadov o tom nikomu nepovedia. Ak sa niekomu zveria, tak je to najčastejšie kamarát, v 21,1 % prípadoch, niekomu dospelému o incidente povedalo len 8,9 % mladých ľudí, z toho 6,9 % z nich rodičovi a v 2 % učiteľovi.
Jedna z galantských základných škôl sa stretla s kyberšikanou ešte v roku 2009. Vtedy deti „zo srandy“ zverejnili fotografiu svojej spolužiačky na internet s nevhodným komentárom. Prípad riešila aj polícia.
O dva roky neskôr trojica žiačok na druhom stupni tej istej školy sa cez sociálnu sieť vzájomne urážala oplzlými nadávkami. Školu na nevhodné správanie dievčat upozornili iní žiaci, vedenie kyberšikanu prešetrovalo.
Školská výchovná komisia vypočúvala žiakov aj rodičov. Práve jeden z nich sa tiež zapojil do internetového osočovania namiesto toho, aby diskusiu zastavil. Situáciu to zhoršilo, hovorilo sa aj o trestnom oznámení, ktoré sa ale napokon nepodalo.
Podobnými prípadmi sa zaoberali aj niektoré šalianske školy, konkretizovať ich však nechceli. Iba jedna nám otvorene priznala, že pred rokom riešila v spolupráci s políciou prípad nelegálneho zverejnenia a šírenia intímnych fotografií žiačky 9. ročníka na internete.
Keďže prípady kyberšikany sa podľa riaditeľov dejú mimo školských hodín zhodujú sa, že rodičia by mali svoje deti viac kontrolovať.
„Výchova detí nespočíva na učiteľkách, všetko, čo si prinášajú deti už do materských škôl, vychádza z rodiny. Rodičia by mali byť tí prví, ktorí sa o takúto problematiku v prvom rade zaujímajú, ktorí ju riešia,“ dodala Žaneta Gužíková.
