„Som prchký, ale kde si mám zakričať, keď ani na futbale nie?“ začal Ján Londák svoju spoveď po kritike, ktorá sa mu zniesla na hlavu za správanie pred týždňom po zápase Zlatých Moraviec s Trenčínom na stránkach MY novín. „Nie som zlý človek, no keď cítim krivdu, neviem byť ticho. Ospravedlňujem sa aj pánovi rozhodcovi Prešinskému, ak som ho urazil, bolo to len v návale emócií,“ hovorí chlapík, ktorý je aj medzi kamarátmi za „hučiaka“. „Čo sa ma dotklo, boli narážky na alkohol. Dám si pivo aj dve, som však šofér z povolania, za deň urobím päťsto kilometrov. Viem teda, čo a koľko si môžem dovoliť,“ vysloví nahlas výčitku.
Ján Londák je rodák z Trnavy, odchovaný je na trnavskom futbale. „Do Zlatých Moraviec som prišiel v roku 1995, keď sa nám narodili chlapci-dvojičky. Synovia majú teda presne toľko rokov ako FC ViOn, v kočíku som s oboma chodil na futbal ešte na štadión Calexu v začiatkoch, keď hrával aj majiteľ klubu Vilo Ondrejka. Za futbal a náš klub dám život, možno len hlasnejšie poviem to, čo si ostatní iba myslia,“ hľadá 51-ročný chlapík správne slová. „Pozrite, v Argentíne sa na futbale aj strieľa, ja si len chcem povedať, čo ma trápi. Som búrlivák, to áno, ale neublížil by som ani muche,“ hovorí Ján Londák ďalej.
K futbalu vedie aj synov, Tomáš hrá za Nevidzany, o pár minút mladší Paťo sa tejto jari vydal na rozhodcovskú dráhu. Pri podpichnutí, ako by Londák otec znášal kritiku na adresu syna-rozhodcu od Londáka fanúšika, sa najskôr usmeje. „Musí pískať dobre a zároveň si aj byť vedomý, že divák si na futbale môže zakričať čo chce a kedy chce,“ povie po krátkom premýšľaní. V sobotu patril Jani medzi najslušnejších divákov. Sedel na svojom mieste, aj nakrátko odbehol od kamarátov. „Moc kričia,“ smial sa smerom k tribúne.
