Divadlo z Pasáže odohralo v Nitre Dobrého človeka so Sečuanu. Práca s mentálne postihnutými hercami je pre režisérov novou tvorivou skúsenosťou.
NITRA. Prvé tri dni uplynulého týždňa patrili v Starom divadle festivalu krajín V4. Hostia 16. ročníka festivalu Stretnutie, Setkání, Spotkanie, Találkozás si mohli pozrieť tradičné i alternatívne divadelné predstavenia, bábkové inscenácie i koncerty z divadiel a divadelných škôl zo Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska a Slovinska. Horúce počasie sa v spoločnosti divadelného umenia v chladnejších priestoroch SDKS prežívalo veľmi príjemne.
Hrá v ňom 14 členov
Jedným z účinkujúcich, ktorí sa na prehliadke predstavili po prvýkrát, bolo Divadlo z Pasáže z Banskej Bystrice. Je to komunitné profesionálne slovenské divadlo, ktoré ako jediné svojho druhu pracuje s ľuďmi s mentálnym postihnutím. Funguje od roku 1995, v súčasnosti v ňom hrá 14 členov vo veku od 23 do 46 rokov, pričom asi polovica z nich pôsobí v divadle od jeho začiatkov.
Divadlo z Pasáže uviedlo predstavenie Bertolda Brechta Dobrý človek zo Sečuanu. Keď sa bohovia rozhodnú, že nezničia svet, pokiaľ objavia aspoň jedného dobrého človeka, nájdu v uliciach Sečuanu Šen Te. Čím viac dobra však Šen Te s pomocou bohov vykoná, tým sa má sama horšie. Hra sa zamýšľa na večnými otázkami dobra a zla. Je možné konať iba dobro? Ako sa vôbec robia dobré skutky? Nie je podstata dobra - rovnako ako zla – subjektívna? Existuje vôbec nejaké všeobecné dobro?
Predstavenie s hercami z Divadla z Pasáže naštudoval Šimon Spišák zo SDKS. V ich divadle sa ocitol prvýkrát na stáži ešte počas vysokej školy. Nie to jeho prvá spolupráca s týmto kolektívom – pred dvoma rokmi u nich režíroval Rómea a Júliu. Ak ho vraj oslovia aj inokedy, príde k nim pracovať veľmi rád. „Robí sa mi s nimi najlepšie na svete. Sú to perfektní herci, veľkí profesionáli. Sú medzi nimi aj takí, čo sa divadlu venujú už skoro 20 rokov,“ hovorí Šimon. „Výber predstavenia vyšiel náhodne aktuálne pre obe podujatia – pre nitriansky festival Stretnutie, ale aj pre festival s témou Slabí hrajú silným, ktorý tento rok organizuje Divadlo z Pasáže.“
Keď replika vypadne, musí si poradiť sám
So Šimonom Spišákom pri naštudovaní spolupracovala Eva Ogurčáková, umelecká vedúca divadla. Na festivale uviedli svoju najnovšiu inscenáciu, ktorú premiérovali v apríli. V repertoári ich majú spolu 22, z toho 6 aktívne hrávajú.
„Pracujeme ako každé iné divadlo. Na niektoré veci však potrebujeme možno viacej času, lebo fungujeme veľmi individuálnym prístupom vzhľadom na hendikep našich hercov. Je to náročná práca a pre našich režisérov nová tvorivá skúsenosť. Je to ťažšie napríklad v tom, že veľakrát ego režiséra musí ustúpiť, ale na druhej strane objavuje schopnosť komunikácie, lebo pri naštudovaní sa medzi sebou veľa rozprávame,“ hovorí Eva Ogurčáková.
„Herci sa texty učia naspamäť – sú takí, ktorí sa ich učia bez problémov, a máme aj takých, ktorým pomáhame. Ak ale hercovi na javisku replika vypadne, musí si vedieť poradiť.“
Najnovšiu hru skúšali tri mesiace – je takou veľkou úvahou o konaní dobra, o ľudských hraniciach, pri ktorých pomoc iným začína či končí. „Túto hru sme sa rozhodli inscenovať aj kvôli situácii, ktorá je na Slovensku. Brecht píše tak, že nabáda divákov k tomu, aby rozmýšľali. Myslíme si, že téma dobra v ľuďoch je veľmi dôležitá a stále aktuálna,“ dodala Ogurčáková.
