NITRA. Ženy v sukniach a ľanových blúzkach zhrabujú trávu, muži robia na poliach. Zrazu medzi nich vtrhnú nemeckí vojaci. Ženy donútia kľaknúť si pred domy a ich mužov opodiaľ, no stále v dohľade manželiek a matiek, jedného po druhom postrieľajú.
Aj represálie nemeckých vojsk voči civilistom, ktorí pomáhali partizánom, boli súčasťou ukážok, ktoré v areáli Slovenského poľnohospodárskeho múzea predviedol Klub vojenskej histórie Zobor v spolupráci s ďalšími slovenskými i českými klubmi. Návštevníci sa tak preniesli do doby poznačenej popravami nevinných civilistov a do prestreliek, ktoré pustošili slovenské dediny.
Zbrane sú úradne znehodnotené
Kluby predviedli boje z Druhej svetovej vojny aj zo Slovenského národného povstania. Desiatky vojakov so svojimi zbraňami, motorkami, vojenskou technikou aj štábnymi vozidlami defilovali pred zvedavcami, ktorí si prišli pripomenúť pohnutú dobu. Na dvojdňovom podujatí sa okrem ukážok bojov dozvedeli aj to, ako žili vojaci v dobových frontových táboroch a ako vyzeral život obyčajných sedliakov vo vojnových rokoch.
Tento rok si pripomíname 70. výročie SNP a 69. výročie oslobodenia Slovenska Červenou armádou. Scenár ukážok preto zamerali hlavne na zobrazenie historických udalostí, ktoré sa mohli obdobným spôsobom odohrávať počas 2. svetovej vojny na území Slovenska.
Nadšenci z klubov vojenskej histórie pritom minú nemalé peniaze, aby ukážky vôbec mohli vzniknúť. Kompletné oblečenie a výzbroj 'nemeckého' vojaka vyjde približne na 600 €. A to pritom na sebe vôbec nemá originálnu uniformu. Ak by sa členovi klubu pošťastilo takú zohnať, zaplatí len za ňu najmenej tisícku.
Predmety, ktoré súvisia s oblečením a výzbrojou vojakov z druhej svetovej vojny, sa dajú zohnať na burzách u nás, v Čechách či v Rakúsku. „Zbrane sú originálne, uniformy z tej doby sa však nezachovali v takom stave, aby sa dali používať. Šijú ich z novodobých materiálov, ale tie sú podobné súdobým materiálom,“ povedal Miloš Kútny z Klubu vojenskej histórie Zobor. Tí, čo takéto uniformy šijú, sa často dostanú k zvyškom originálnych vojenských odevov. Do detailov ich rozoberú, aby pochopili spôsob šitia aj to, aké materiály sa vtedy používali.
Replika nemeckej uniformy, ktorej súčasťou sú nohavice, blúza a čapica, vyjde na najmenej dvesto eur. K tomu ale treba pripočítať doplnky – opasky, čižmy, vsuvky na náboje, pušku. Zbraň musí byť úradne znehodnotená, aby sa nestalo, že niekto si na ukážke zastrieľa ostrými.
Ruskí vojaci.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
Nebolo ani na poriadne uniformy
Lacnejšie vždy vychádzajú sovietske uniformy, nemecké sú drahšie. Sovietske sa priveľmi nemenili. Ich súčasťou bola vždy klasická ruská rubaška a nohavice.
Najkrajšie uniformy sú tie, čo vznikli ešte pred svetovým konfliktom. Vojnové besnenie so sebou logicky prinieslo nedostatok materiálov, a to sa odzrkadlilo aj vo vojenských odevoch. „Namiesto kože sa začali používať látkové alebo ľanové remene, šetrilo sa, bol nedostatok materiálov,“ povedal Miloš Kútny.
Nie je pritom jedno, do akých uniforiem sa aktéri bojov navlečú. Väčšina nemeckých uniforiem, ktoré kluby vojenskej histórie využívajú, pochádza z roku 1936. „Vychádzajú zo slávnostných prehliadok pred vojnou, ktoré sa v Nemecku organizovali,“ vysvetľuje Kútny. Počas vojny sa však uniformy menili, často sa pri ukážkach bojov využívajú modely ´40 a ´44 – v závislosti od fázy svetovej vojny, ktorú kluby verejnosti ukazujú.
Počas ukážok môže dôjsť aj k nevítaným lapsusom. Kluby sa pri nich vždy zamerajú na jednotlivé obdobie, ktoré sa verejnosti snažia čo najdôvernejšie priblížiť. Občas sa ale medzi členov klubu zamotá niekto na vlastnú päsť s uniformou, ktorá sa k predvádzaným bojom nehodí. „Napríklad sa predvádzajú boje z obdobia prepadnutia Sovietskeho zväzu a niekto príde v uniforme Afrikakorps, teda v uniforme nemeckej armády, ktorá bojovala v severnej Afrike. To je jednoducho neprijateľné,“ povedal Kútny. Kluby si preto dávajú záležať, aby sa predvádzané obdobie čo najviac približovalo realite – nielen uniformami či zbraňami, ale i dobovým oblečením civilistov.
