Je dobré ospravedlňovať ľudí? Prílišná humanita a viera v ľudí vytvára podmienky na to, aby tí popreli prirodzené ľudské správanie sa a prejavil sa v nich zverský pud.
NITRA. Staré divadlo Karola Spišáka zavŕšilo tohtoročnú divadelnú sezónu hrou Dogville, ktorú v premiére uviedlo 19. a 20. júna. Ešte predtým ju však videli diváci nitrianskeho divadelného festivalu krajín V 4 Stretnutie.
Predstavenie podľa Lollikeovej divadelnej adaptácie pripravili režisér Šimon Spišák, dramaturgička Veronika Gabčíková, autor scény Karel Czech, autorka kostýmov Adriana Černá a autor hudby Jindřich Čížek.
Dobro musí prevážiť
Podľa dramaturgičky Veroniky Gabčíkovej je hra Dogville primárne určená dospelému divákovi. „Téma je ťažká. Hoci hra nie je zo súčasnosti, je to archetypálny príbeh o zle v človeku a o tom, kedy človek tento svoj rozmer prejaví. V každom z nás to zlo je a treba dávať pozor, aby dobro prevážilo,“ konštatuje Gabčíková.
„Mám pocit, že otázka dobra a zla je dôležitá v každej dobe. Odvšadiaľ počúvame, že ľudia sú zlí, že je to horšie ako kedysi. Ja si to nemyslím. V správach sú samé vraždy, krádeže, ale boli aj kedysi, len sme o nich nevedeli. Človek sa od prvopočiatkov nejakým spôsobom humanizuje a správa sa podľa nastavených spoločenských pravidiel. Súčasný informačný boom však prináša istý druh nervozity a zahltenosť informáciami.“
Hra so svetlom
Dej inscenácie sa odohráva v na prvý pohľad milom, príjemnom americkom mestečku Dogville, ktorého ľudia sú poctiví a dobrosrdeční. Aj napriek tomu, že sa boja, prijmú medzi seba utečenkyňu Grace. Ona sa im na oplátku snaží pomáhať s každodennými činnosťami a prácami. Nároky Dogvillčanov sa stupňujú až k hranici psychického a fyzického týrania Grace, absolútneho popretia jej osobnosti.
„Grace im to však dovolí. Ona sama je na seba veľmi tvrdá, no všetkých ľudí chápe a ospravedlňuje. Vyvstáva tu otázka a úvaha nad tým, či je dobré ospravedlňovať ľudí. Prílišná humanita a prílišná viera v ľudí vlastne vytvára podmienky na to, aby tí popreli prirodzené ľudské správanie sa a prejavil sa v nich zverský pud,“ zhodnotila Gabčíková.
Scéna hry Dogville je veľmi náznaková – podobne ako je minimalistický film režiséra Larsa von Triera, na základe ktorého hra vznikla.
„Veľmi dôležitá je na scéne hra so svetlom. Svetlo vždy obnaží istú činnosť či povahovú črtu toho-ktorého človeka. Dôležitá je tiež hudba, svojím charakterom udáva temporytmus jednotlivých scén a tematicky dotvára situácie. Napokon, téme je podriadené všetko v tejto inscenácii. I výrazové prostriedky hercov, ktorí hrajú očami a minimálnymi gestami,“ podotkla dramaturgička.
FOTKY: COLLAVINO
