GALANTA. Pôvodná brána kaštieľa Esterházyovcov z roku 1861 stojí opäť na svojom mieste. Ide o jedinú zachovanú neogotickú bránu na Slovensku. Spolu s obnoveným tehlovým múrikom uzatvára nádvorie národnej kultúrnej pamiatky.
Je z kombinovaného materiálu
„Brána bola evidentne vyrobená vo fabrike, ktorá mala frézy, kde sa stĺpiky, ktoré sú hrubé 3-3,5 cm, čapovali na presnosť desatiny milimetra a nitovali veľmi presne,“ vraví Dušan Novota o bráne, ktorú podľa archívnych materiálov vyrobili až v Anglicku. Tento historický unikát reštauroval spolu s manželkou Oľgou.
„Na prvý pohľad pôsobila ako liatinová, ale ide o kombinovanú, liatinovo-oceľovú bránu,“ dodala. Práce, ktoré prebiehali v Bratislave, trvali niekoľko mesiacov, začali v januári. Stáli vyše 12-tisíc eur. Pri reštaurovaní vychádzali odborníci z historických dobových fotografií, ale aj z výskumu Františka Šmigrovského.
Dobrovoľníci brigádujú
Podľa predsedu občianskeho združenia Neogotický kaštieľ v Galante Jozefa Kepperta brána ešte v 80. rokoch minulého storočia stála na svojom mieste. Potom roky ležala odhodená v tráve, kde skorodovala. Pred zlodejmi ju zachránila iba jej hmotnosť, váži totiž stovky kilogramov.
Jej obnovu iniciovali práve aktivisti zo združenia Jozef Keppert a Zsolt Takáč, ktorí sú zároveň mestskými poslancami. Snažia sa o postupnú rekonštrukciu pamiatky. Tá prebieha z verejnej zbierky, z prostriedkov mesta a sponzorsky, no najmä zásluhou dobrovoľníkov, ktorí už viac ako rok každý víkend pomáhajú s prácami.
Nezávislí poslanci tesne po prestrihnutí pásky.
FOTO: (LAZ)
Ide o jednotlivcov, firmy, študentov, mestských policajtov či dokonca seniorov z Denného centra na Ul. Švermovej. Dobrovoľníci odstránili už zbytočné nefunkčné rozvody elektriky, telefónov, konzol, čistili vonkajšiu fasádu či pivnice.
Potomkovia sa hlásia ku Galante
Vlani do galantských trhov sa podarilo združeniu sprístupniť verejnosti hlavný vchod so schodiskom, zabezpečili tiež reštaurovanie nápisu s erbom na jednej z veží kaštieľa.
„Výskum hradilo mesto, realizáciu združenie. V úzkej spolupráci s mestom sme riešili dočasné nádvorie kaštieľa, na ktorom sa makadam nahradil dlažbou,“ hovorí Keppert.
Ak projekt z eurofondov, v rámci ktorého sa za 2,5 milióna eur plánuje obnoviť južné krídlo, juhovýchodná a severná veža, nebude úspešný, Keppert chce navrhnúť, aby už odsúhlasenú, 5-percentnú spoluúčasť vo výške 122-tisíc eur využili na vybudovanie hygienických zariadení pre návštevníkov.
„Chceme toto napojiť do cestovného ruchu a využiť všetky osobné kontakty, aby sme Maďarsko, Rakúsko a Galantu prepojili sídlami Esterházyovcov. Potomkovia tohto rodu, ktorí žijú najmä v Rakúsku, navštevujú Galantu a k svojmu galantskému pôvodu sa dodnes hlásia prídomkom gróf Esterházy de Galantha.“
Galanta sa okrem eurofondov v tomto roku uchádza aj o grant z takzvaných nórskych fondov. Za zhruba 350-tisíc eur by sa mal zrevitalizovať hlavný vstup, časti fasády, mala by sa opraviť strecha hlavnej budovy. Spoluúčasť mesta je v tomto prípade o desať percent vyššia ako pri eurofondoch, muselo by z vlastného prispieť 52-tisíc eur.
Sídlom okresného národného výboru
Kaštieľ v Galante dali postaviť v roku 1633 bratia Daniel a Pavol Esterházyovci ako renesančný. Ďalší člen rodu Imrich, nitriansky biskup, dal v roku 1736 objekt prestavať v barokovom slohu. V tretej, poslednej prestavbe, sa kaštieľ zmenil do neogotického štýlu.
Kedysi bol sídlom aj okresného národného výboru, jeho priestory využívalo aj miestne múzeum. V roku 1988 sa začala jeho rekonštrukcia, v rámci ktorej sa obili omietky, vybrali sa podlahy a zadebnili okná. Pre nedostatok financií sa práce prerušili.
Kaštieľ patrí od roku 1992 mestu, ktoré ho ponúkalo na predaj. Na podnet občianskeho združenia od vlaňajška už pamiatka nie je prebytočným majetkom.
Pred bránou umiestnili pamätnú tabuľu, na ktorej sú napísané aj mená sponzorov.
FOTO: (LAZ)
