ŠAĽA. Šaľania sa sťažujú na sovy, ktorých trus padá priamo na zaparkované autá. Obťažuje ich aj húkanie, ktorým samček po nájdení a obsadení hniezdneho teritória vábi samičku.
Prekáža im aj časté nočné pískanie mláďat, ktoré týmto zvukom oznamujú rodičom svoju polohu. Pískanie je dočasné, končí však až po osamostatnení sa.
Mláďatá nepremiestňovať
„Myšiarka ušatá je bežný chránený druh, ale nedá sa povedať, že by to bol masový výskyt. Sťahuje sa do intravilánu kvôli možnosti hniezdenia a zdroju potravy, ktorým sú najčastejšie mladé potkany,“ hovorí dobrovoľný strážca prírody Tibor Karafa.
V konfliktnej lokalite sa myšiarky podľa neho neodchytávajú, nemá to kto vykonať, technicky je to nemožné. Sovíčatá Karafa neodporúča premiestňovať. V blízkosti sa totiž nachádzajú ich rodičia, ktorí ich kŕmia.
V prípade, ak sovíčatá padnú na zem, treba ich v kožených rukaviciach iba vyložiť na najbližší strom alebo kontaktovať kompetentných. Tým je odbor životného prostredia na okresnom úrade alebo mestská polícia, ktorá sa spojí so strážcom prírody.
FOTO: JÁN KROŠLÁK
„Na zem sa dostávajú pri kŕmení, kedy môžu stratiť rovnováhu. Naspäť sa nedostanú, treba im pomôcť.“
Myšiarky ušaté si hniezda nestavajú, na hniezdenie využívajú hniezda krkavcovitých vtákov a najnovšie aj staré hniezda holubov hrivnákov. Odstraňovanie ich hniezd mimo hniezdnu sezónu je jedna z možností, ako predísť konfliktu hniezdenia myšiarok s bývaním.
„Keď straka postaví v tomto roku hniezdo na niektorom zo stromov tu na sídlisku, na 99 percent je isté, že cez nasledujúcu hniezdnu sezónu ho obsadia myšiarky. Preto vyhľadávam lokality, kde nebude ich hniezdenie konfliktné s bývaním ľudí a navnadím ich tam. Spravím pre ne takzvané umelé hniezda z košíkov, ktoré rozvešiam na stromy a elektrické stĺpy mimo sídlisk, do ktorých je potom možné prikladať sovíčatá z konfliktných lokalít na adopciu,“ vraví ochranár, ktorému sa táto metóda osvedčila už pred rokmi.
Nové hniezdne príležitosti chce spraviť z tvrdšieho materiálu, pôvodné našiel prestrieľané brokovnicami, aj s uhynutými vtákmi. „Je dobré dať na dno hrubý štrk, aby sa broky zastavili.“
Ohrozené a vyhynuté druhy
Stromy na sídliskách obsadzujú nielen sovy, ale aj hrdličky, drozdy, stehlíky, kanáriky poľné, holuby hrivnáky či vrabce. Ich počet sa dramaticky znižuje.
„Zánikom drobnochovu nie je toľko múch, a preto ani potravinová základňa pre vtáky.“
Ohrozeným druhom je podľa Karafu aj belorítka, ktorú na fasáde znesie už len málokto. Plamienka driemavá je asi vyhynutá, hniezdila na povalách, ktorých je už čoraz menej alebo sú uzavreté a nedostupné.
Po plamienkach a jarabiciach miznú podľa ochranára z krajiny takisto zajace a dokonca aj škrečky.
FOTO:(LAZ)
