Rudolf Keimel tvorí „union art“ so svojou umeleckou partnerkou Teou Marciano. Vyše 80-ročný umelec a jeho hosťka vystavujú v Nitre.
NITRA. Do konca septembra si môžete na prízemí psychiatrickej kliniky fakultnej nemocnice v Nitre pozrieť umelecké diela. Nie je to prvá výstava obrazov v týchto v netradičných priestoroch, po prvýkrát sa však prezentujú zahraniční umelci.
Pod názvom Retrospektíva 1987 – 2014 svoju tvorbu predstavuje Rakúšan Rudolf Keimel, ako hosť tu má svoje obrazy jeho umelecká partnerka – talianska výtvarníčka Tea Marciano.
Žil v Austrálii, teraz je v Taliansku
V Nitre nie je tvorba Rudolfa Keimela, medzinárodne uznávaného maliara a architekta, neznáma. Po prvýkrát vystavoval v roku 2009 v galérii Max art. Aktuálne v nitrianskej nemocnici spolu s Teou Marciano prezentuje takmer 40 prác. „Začínal som akvarelmi, v 90. rokoch som v tvorbe pokračoval perokresbami a olejomaľbami. Okolo roku 2000 som začal skúšať abstrakciu,“ hovorí Rudolf Keimel, vitálny osemdesiatnik, ktorý na svoje roky vôbec nevyzerá. „To, čo v Nitre môžete vidieť dnes, je prierez mojou tvorbou za uplynulých 25 rokov – od akvarelov, cez olejomaľby, realizmus až po abstrakciu.“
Autor žil 25 rokov v Austrálii, čo sa veľmi zreteľne odrazilo aj v jeho tvorbe. Diela z tohto prostredia, ktoré možno vidieť aj na výstave, charakterizuje výrazná pestrosť, farebnosť a tiež inšpirácia domorodým umením. V súčasnosti Rudolf Keimel tri roky žije v Taliansku, ktoré tiež významnou mierou vplýva na jeho umelecké cítenie a vyjadrenie. Autor svoje práce okrem Rakúska a Slovenska vystavoval aj v Austrálii, Taliansku, Malajzii a USA.
S Teou Marciano spolupracuje posledných päť rokov - ich „union art“ zahŕňa samostatné diela oboch autorov, ale aj diela, na ktorých pracovali spoločne. „Tea sa venuje najmä technike batiky. Ja do jej prác pridám „svoje“ a takto vznikajú naše spoločné obrazy,“ vysvetľuje Keimel. „Často mi Tea svoje práce posielala do Austrálie, keď som tam ešte býval, a ja som na ne niečo namaľoval.“
Talent zdedil po otcovi
Kurátorkou výstavy je Marta Hučková. Predstavila život i tvorbu oboch autorov. Rudolf Keimel je absolventom architektúry vo Viedni. V tejto oblasti sa podieľal na takmer 170 významných architektonických projektoch v rodnom Rakúsku a neskôr aj v Afrike, Amerike a Austrálii, za ktoré dostal mnoho ocenení.
„Keimel popri architektúre súkromne študoval i maliarstvo. Vyskúšal rôzne techniky, v súčasnosti sa venuje najmä technike „dripping & floating“, čo znamená niečo ako kvapkať, tiecť na už vytvorenú maľbu, dotvárať maliarske impresie. Okrem krajinárskych a figurálnych motívov sa orientuje i na problematiku enviromentu,“ hovorí Hučková. „Rudolf Keimel svoj talent zdedil po otcovi, ktorý v mladosti veľmi rád maľoval a túžil sa stať architektom. Zomrel však veľmi mladý, ako 35-ročný. Jeho syn Rudi tak splnil otcov sen a sám sa venoval architektúre i umeniu.“
Momentálne umelec žije a tvorí v Neapole. Tu sa zoznámil s maliarkou Teou Marciano, ktorá je na súčasnej výstave zastúpená technikou oleja a batiky. „Tematicky sa orientuje na rôzne motívy z mestského prostredia, prírody a z momentov prežívanej reality,“ doplnila Hučková.
Retrospektíva aj pre zdravie
Hosťom vernisáže sa okrem umelcov prihovoril aj prednosta psychiatrickej kliniky Boris Čech. „Témou výstavy je retrospektíva. To je niečo, s čím sa na psychiatrii stretávame veľmi často. Pohľadu späť sa radi venujeme, súvisí to s tým, že trpiaci človek je často v takej situácii, ktorú zapríčinili udalosti v minulosti, niečo, s čím sa musel vysporiadať, čo zažil. Pohľad späť môže byť potrebný a veľmi prospešný pre jeho návrat k zdraviu,“ vysvetlil Boris Čech.
