KRÁĽOVÁ NAD VÁHOM. Kapela RebelSky funguje už desať rokov. Za ten čas prešla mnohými zmenami. Z metalovej skupiny sa preformovala do pop rocku, v ktorom počuť prvky bluesu či reggae. Speváka vystriedala za mikrofónom žena.
O živote, láske, ideách
Zakladateľom RebelSky je bubeník Ondrej Emsy Sirota. Rodák z Levíc sa prisťahoval k Šali pred rokmi kvôli láske. Z pôvodnej zostavy zostal sám, starí členovia odišli zhruba pred dvomi rokmi. Kapelu spopularizovali nielen na Slovensku, ale aj v susednom Poľsku. Hrali s mnohými zvučnými menami hudobnej scény u nás, ale aj s kapelami ako Edguy, Sonata Arctica či Guano Apes na rockových festivaloch.
S novými hudobníkmi je podľa Ondreja v RebelSky po novom menej agresivity a viac feelingu.
„Deväť rokov som iba ja robil muziku a texty. Boli to vnútorné vyjadrenia pocitov, piesne o tom, ako stáť na nohách, ako ísť ďalej, o živote. Dnes tvorí aj 19-ročná speváčka Veronika Šebeňová. Píše o láske, ideách, čiže tiež o živote, ale v takej idealizovanej forme,“ vraví Ondrej.
FOTO: ARCHÍV OS
Inšpiráciu pre svoju tvorbu hľadá najradšej tam, keď je sám. Mnoho skladieb, ako vraví, napísal na plážach v Grécku, ktoré mu zo všetkých dovolenkových destinácií učarovalo najviac.
„Keďže píšeme obaja, na svoje si prídu aj ľudia mladších ročníkov, aj tí starší. V piesňach je teda citeľne rozoznať, kto ich písal. Napriek tomu, že si každý vo svojej skladbe presadí toho viac, vždy je to o kompromise.“
Hudba je pre neho životný štýl
Kapele v novej zostave vyšlo nedávno prvé EP. Nahrali ho v Ivanke pri Nitre pod názvom Tieň. Ten má symbolizovať muziku, ktorá je stále „kapele v pätách“. Na „épečku“ je päť skladieb, sú buď od Veroniky alebo Ondreja s tým, že aranžmá dotváral gitarista Matúš Šurka a basgitarista Štefan Coloň.
Titulná pieseň s rovnomenným názvom albumu Tieň bola pred pár týždňami nasadená v žilinskom regionálnom rádiu. Z novinky postúpila na 10. miesto.
„Máme za sebou už koncert v Dolnom Ohaji, v auguste vystúpime vo Vrábľoch na rockovom festivale, veľa budeme koncertovať aj v okolí Nitry,“ hovorí Ondrej. Bubeník je roky šalianskym hasičom, hudbou sa ventiluje. Je pre neho relaxom, aj životným štýlom.
„Ja s tou kapelou žijem, na pódiu som iný človek, som v rauši. Aj keď ide niekto na nehodu, tlačí ho adrenalín a tiež je z neho iný človek. Keď zistím, že je tam nejaký zranený, všetko musí ísť z hlavy von a musím sa sústrediť, to isté platí v muzike.“
