Omša, ktorej hlavným celebrantom bol generálny vikár Žilinskej diecézy Ladislav Stromček, sa konala neďaleko niekdajšieho zoborského kláštora. Ako pripomína katolícka cirkev, svätí Andrej Svorad a Beňadik sú patrónmi Nitrianskej diecézy. Podľa liturgického kalendára si na nich veriaci spomínajú 17. júla. Pri tejto príležitosti sa na miestach, ktoré sú spojené s ich životom, uskutočňujú púte a slávnostné bohoslužby. Počas tohto víkendu sa koná púť v Skalke pri Trenčíne a dnes aj omša na Zobore pri Svoradovom prameni.
Obaja svätci sa prvýkrát spomínajú v Maurovej legende z roku 1064 až 1070. Svorad pochádzal zrejme z územia Poľska, odkiaľ okolo roku 1020 prichádza na Slovensko. V benediktínskom kláštore svätého Hypolita na Zobore ho prijal opát Filip, od ktorého dostal i rehoľné meno Andrej. Neskôr sa utiahol do samoty, kde viedol pustovnícky život. Jeho pustovňa bola zrejme neďaleko kláštora, aby mohol dochádzať na spoločné bohoslužby. Na Skalke pri Trenčíne žil pravdepodobne až potom, keď v starobe dostal mladého pomocníka a učeníka, mnícha Beňadika. Svorad zomrel okolo roku 1030 a jeho pozostatky sú uložené v nitrianskej Katedrále svätého Emeráma. Najväčšia časť relikvií je v takzvanom Pálffiovom relikviári z roku 1674.
Beňadik bol žiakom svätého Andreja-Svorada. Pochádzal s najväčšou pravdepodobnosťou z územia Slovenska. Po smrti svojho učiteľa sa rozhodol bývať na Skalke pri Trenčíne, kde tri roky viedol veľmi prísny život. Tam ho prepadli zbojníci, zviazali a hodili do rieky Váh. Aj jeho telo bolo pochované v katedrálnom chráme v Nitre. Svätí Svorad a Beňadik boli v roku 1083 z podnetu kráľa Ladislava kanonizovaní medzi prvými piatimi uhorskými svätcami. Ich spoločný sviatok je 17. júla a sú hlavnými patrónmi nitrianskej diecézy, pričom svätý Svorad je od roku 1739 patrónom mesta Nitry.
