ŠAĽA, GALANTA. Presná štatistika o tom, koľko pôdy u nás vlastnia cudzinci, neexistuje. Odhaduje sa, že ide o 40 až 200-tisíc hektárov. Ministerstvo pôdohospodárstva, v snahe pôdu ochrániť, prišlo so znením nového zákona o nadobúdaní pozemku do vlastníctva. Parlament ho schválil.
Hoci od jeho platnosti neubehli ani dva mesiace, takzvaný zákon o pôde je už na ústavnom súde. Časť opozičných poslancov ho napadla, podľa nich významne zasahuje do vlastníckych práv ľudí nakladať so svojím majetkom tak, ako chcú.
Lehota sa nevzťahuje na študenta
Pred prvým júnom, respektíve májom, nemohli pôdu skupovať cudzinci ako fyzické osoby, nič im však nebránilo v tom, aby ju odkúpili po založení eseročky. Nákup pôdy riešili aj cez rôzne geodetické, právnické alebo realitné služby.
Podľa nového zákona môžu pôdu odkúpiť iba tie fyzické osoby, ktoré majú na území Slovenska trvalý pobyt aspoň desať rokov, pre právnické osoby platí rovnaké obdobie. Podmienkou je tiež, aby podnikali v poľnohospodárskej výrobe najmenej tri roky.
Táto podmienka sa nevzťahuje na študenta respektíve absolventa poľnohospodárskej školy, ktorý si chce pôdu, na ktorej plánuje hospodáriť, buď prenajať, alebo kúpiť ako mladý farmár.
Prednostné právo na nákup parcely majú po novom ako prví poľnohospodári, ktorí vykonávajú poľnohospodársku činnosť v rámci obce, nasledujú tí zo susednej obce, neskôr záujemcovia zo Slovenska a až potom sa pôda stáva voľným artiklom.
Podľa šéfov šalianskej a galantskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa zákon (RPPK)prijal „po hodine dvanástej“. Mal sa podľa nich riešiť hneď po revolúcii, alebo po vstupe do Európskej únie. Vravia, že pôdu sme mali klasifikovať tak ako Maďari, za národné bohatstvo, nie za tovar, s ktorým sa môže obchodovať.
Aby bola poľnohospodárska pôda vyhlásená za národné bohatstvo, by si podľa Petra Hajnalu z odboru komunikácie ministerstva pôdohospodárstva vyžadovalo zmenu ústavy, čo je mimo kompetencií rezortu. Aby bola vyňatá z kategórie tovar, je zase výlučne otázkou zmluvy o Európskej únii, kde je to tak ustanovené v časti voľný pohyb kapitálu.
„V prípade zmien obidvoch týchto noriem by sme iba uvítali, ak by sme mohli pripraviť zákon, ktorý by upravil nakladanie s poľnohospodárskou pôdou ako s národným bohatstvom,“ povedal Hajnala.
Moja pôda alebo Poľnoúver
„O územia sa pred sto-dvesto rokmi viedli vojny. My sme našu pôdu pustili zahraničným bez boja,“ povedal predseda RPPK v Galante Peter Horváth.
Z približne 48,5- tisíc hektárov pôdy v okrese Galanta je v zahraničných rukách asi 8-tisíc, finančné skupiny vlastnia okolo 4-tisíc hektárov. V okrese Galanta je 6 družstiev, približne 60 obchodných spoločností hospodáriacich na pôde a samostatne hospodáriacich roľníkov asi 400.
Farmárov v Šalianskom okrese je o sto menej. Koľko pôdy vlastnia zahraniční investori alebo finančné skupiny tam, predseda RPPK v Šali Jozef Mészáros nevedel vyčísliť ani orientačne.
V oboch okresoch však obsadzujú pôdu najmä Dáni. Väčšinu, čo vyprodukujú, vyvážajú. Ide najmä o ošípané.
„Kupujú aj v takých katastroch, kde ešte nehospodária. Obsadzujú listy vlastníctva, pričom ak sa tri roky nikto neozve, stávajú sa spoluvlastníkmi a podľa zákona im musí byť pri predaji ponúknutá pôda ako prvým,“ vraví Horváth.
Spolu s Mészárosom sú presvedčení, že situácia dnes by bola iná, ak by boli v minulosti pre slovenských farmárov možnosti dlhodobých úverov s nízkymi úrokmi. Narážal na produkt Moja pôda, ktorý funguje od polovice minulého roka. Rozbehol sa aj preto, aby slovenskí poľnohospodári vedeli vďaka výhodným úverom získať pôdu, na ktorej produkujú, pred zahraničnými investormi.
V Nitrianskom a Trnavskom kraji Slovenská záručná a rozvojová banka poskytla do konca mája 28 úverov v celkovom objeme 4,734 milióna eur, z toho v Šalianskom a Galantskom okrese dva.
„Na vykrytie financovania prevádzkových potrieb má SZRB pre poľnohospodárov úspešný produkt POĽNOúver, ktorý pomáha preklenúť časový nesúlad medzi vyplatením priamych platieb z PPA a vznikom nákladov na založenie úrody,“ povedala Erika Holešová z odboru prevádzkových služieb.
Ponuku o predaji musia zverejniť
Nový zákon o pôde má podľa Horvátha a Mészárosa v sebe aj mnoho byrokracie, čo vlastníkom a najmä dôchodcom môže zbytočne sťažiť predaj pôdy. Prevádzajúci je totiž po novom povinný zverejniť ponuku na prevod vlastníctva pozemku najmenej na 15 dní vo webovom registri ministerstva pôdohospodárstva. Túto ponuku musí zverejniť v rovnakom čase aj na úradnej tabuli v obci, kde sa pozemok nachádza.
Predsedovia oboch regionálnych komôr by uvítali zlepšenie financovania a podpory poľnohospodárstva a odpustenie dane z pozemkov. Tá je príjmom obcí a miest, ktoré určujú aj jej sadzbu. Musia pri tom rešpektovať zákonnú hranicu, ktorou je 5-násobok najnižšej sadzby nimi ustanovenej vo všeobecne záväznom nariadení.
Farmári varujú, že pre niektorých môže byť toto číslo likvidačné.
„Ministerstvo financií SR v súčasnosti nepripravuje zmenu systému zdaňovania pozemkov, keďže na úprave sa nedohodli s prihliadnutím na zachovanie rozpočtovej stability miest a obcí ani sociálni partneri so Združením miest a obcí Slovenska,“ odpísali nám z tlačového odboru rezortu financií.
