Pod Zoborom vyrástlo veľa futbalových Mozartov, ďalším z tejto kategórie môže byť Matúš Paukner. Do prvého mužstva Nitry ho vytiahol Cyril Stachura, zopár šancí dali subtílnemu mladíkovi aj Jurkemik so Šimčom, po pätnástich štartoch v najvyššej súťaži ale ďalšie prestali pribúdať. Prednosť dostávali iní, Matúš na jeseň vypovedal materskému klubu zmluvu, do zimy si vetral hlavu a od jari strieľal góly ako na bežiacom páse v Gabčíkove.
Tréner Nitry Michal Hipp mal v tomto smere jasno od začiatku, Paukner bol v jeho notese návratov úplne najvyššie. „Tešili sme sa na prvý zápas a zároveň sme boli nervózni, prílišná zodpovednosť nám akoby zväzovala nohy. Potrebujeme si na seba zvyknúť, tieto tri body ale boli dôležitejšie ako dojem, na krásu budeme hrať neskôr,“ usmieval sa futbalista, ktorý má pasiu, keď si zo súperov robí slalomové bránky.
V plnej paráde sa Matúš predviedol najmä pri góle na 2:0, bol presne s jeho rukopisom. „Od Marka Dubeňa som dostal dobrú časovanú prihrávku do pohybu, mohol som aj prihrávať, zobral som to ale na seba a po góle som mal veľkú radosť, pretože bolo jasné, že tento zápas už nestratíme,“ opisoval 23-ročný rýchlik svoje pocity.
Paukner má dar, ktorý nenatrénujete. A s ním aj všetky predpoklady, aby bol hráčom, na ktorého sa bude nitriansky divák tešiť tak ako kedysi na Moravčíka, Bochnoviča či Stocha aspoň pri televíznej obrazovke.
