ZLATÉ MORAVCE. Úrady – štátne ani samosprávne – nevidia dôvod na to, aby vrátili pozemky rodine Berczyovcov z Topoľčianok. Tá ešte štvrť storočia po páde režimu bojuje o pôdu, ktorú im neprávom zobrali komunisti.
Zúfalá rodina hovorí, že svoj boj o pozemky po predkoch nevzdá. Podľa nej okolnosti vyzerajú tak, že úrady chcú dlhoročným naťahovaním kauzy zanietenie rodiny otupiť. Berczyovci sú však odhodlaní bojovať ďalej. Podali žalobu na štát.
Komunisti porušili vlastný zákon
Prípad spletitého sporu sa začal písať ešte v roku 1948, kedy pozemky oproti benzínke medzi Zlatými Moravcami a Topoľčiankami komunisti rodine skonfiškovali.
Parcely majú rozlohu 1,87 hektára a patrili Emílii Berczyovej, rodenej Čepelovej. Štát ešte za komunistov tvrdil, že pani Emílii zobral pozemky v súlade so zákonom.
Nebolo to však pravdou. Vnuk Emílie Anton Berczy si našiel zákon, podľa ktorého pozemky rodine zhabali. Ich odobratie porušovalo text zákona, na ktorý sa pri konfiškácii pozemkov vtedajšie úrady odvolávali.
V zákone totiž existovala výnimka. Podľa nej sa odobratie pozemkov nevzťahovalo na pôdu, na ktorej vlastníci nemôžu pracovať pre okolnosti nezávislé na ich vôli. Zákon medzi také okolnosti radil starobu, invaliditu či chorobu.
Emília mala podlomené zdravie a jej manžel bol vojnový veterán na invalidnom dôchodku. Komunisti napriek tomu neváhali a rodinu o pozemky pripravili. „Nevyplatili jej za to žiadnu náhradu, takže štát jej ich vlastne ukradol,“ povedal Anton Berczy.
Jeho slová potvrdili rodinní príslušníci aj stanovisko štátneho archívu, ktorý o vyplatení náhrady za pozemky nemá informácie.
Boj o pôdu
Úrady dnes navyše naznačujú, že rodina možno o vydanie pozemkov v reštitúcii nežiadala.
„Na predmetné nehnuteľnosti sa vzťahovali reštitučné zákony, v zmysle ktorých oprávnená osoba mala možnosť uplatniť si reštitučný nárok na navrátenie pôvodných pozemkov v zákonom stanovených lehotách do konca roka 1992, respektíve do konca roka 2004. V prípade, že si oprávnená osoba v týchto stanovených lehotách neuplatnila právo na vydanie nehnuteľností , tak toto právo zaniká. S predmetnými skutočnosťami bol pán Berczy oboznámený našim Regionálnym pracoviskom v Nitre a tiež odborom usporiadania vlastníctva generálneho riaditeľstva,“ uviedla Darina Pinterová, hovorkyňa Slovenského pozemkového fondu.
Na vydanie pozemkov do vlastníctva pánovi Berczymu preto fond podľa hovorkyne „nevidí právny dôvod“.
Matka pána Antona si vlastníctvo pozemkov uplatňovala v reštitúcii, ale neúspešne. Podľa rodiny bol príslušný pozemkový úrad roky nečinný, neskôr žiadosť Berczyovcov zamietol. S tým sa stotožnili aj súdy nižších inštancií. Prípad tak pristál na stole Najvyššieho súdu. „Rozhodol v náš neprospech pre včasnosť podania, ale vôbec sa nezaoberal podstatou veci,“ hovorí Anton Berczy.
Naviac upozorňuje, že ak by aj jeho rodina nežiadala o pozemky v reštitúcii, neznamená to, že vlastnícke právo zaniklo. Domáhať sa ho môže ktokoľvek v občiansko-právnom konaní.
Na pozemky má zálusk investor
Dôvod na vrátenie pozemkov rodine nevidia ani Zlaté Moravce. Mesto nadobudlo sporné pozemky na Továrenskej ulici prechodom vlastníctva zo štátu.
Samospráva rodine viackrát napísala, že pozemky nevydá. Podobne ako pozemkový fond, aj radnica upozornila. Že Berczyovci sa mali pôdy domáhať na príslušnom pozemkovom úrade do konca roka 2004.
Rodina to podľa Berczyho urobila, ibaže pozemkový úrad na žiadosti roky nereagoval a keď sa rozhýbal, navrátenie pozemkov zamietol.
„Nárok na navrátenie určite stále je. Vychádzame pritom z ústavy ako aj z nálezov ústavného súdu,“ povedal Berczy.
Rodina tak aj po dlhých a úmorných rokoch boja o vrátenie pozemkov po predkoch verí, že pôdu naspäť získa. Aj napriek zámeru súkromného investora, ktorý chce v lukratívnej lokalite neďaleko zimného štadióna postaviť obchodné centrum. Zámer investora už potvrdilo aj mesto.
Pre nemohúcnosť úradov v prípade vrátenia pozemkov po predkoch už rodina podala žalobu na Slovenskú republiku. Potvrdil to Anton Berczy.
Mätúce stanoviská úradov
Sporné sú aj dôvody, pre ktoré kataster v Zlatých Moravciach nezapísal informatívnu poznámku o prebiehajúcom reštitučnom konaní do príslušných listov vlastníctva. Poznámka by znamenala, že o pozemky prebieha súdny spor a nie je preto možné až do rozhodnutia súdov prevádzať vlastnícke právo na niekoho iného.
Milan Burda, vtedajší riaditeľ Obvodného pozemkového úradu v Nitre, vyzval ešte vlani Správu katastra v Zlatých Moravciach, aby poznámku do listov vlastníctva zapísal. Zlatomoravský kataster to ale ignoroval.
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR vysvetľuje, že od pozemkového úradu kataster v Zlatých Moravciach chcel, aby svoju žiadosť doplnil o všetky čísla listov vlastníctva aj o spoluvlastnícky podiel, ku ktorému sa má poznámka vzťahovať.
„Súčasne bola pozemkovému úradu uložená tridsaťdňová lehota na odstránenie nedostatkov podania. Oznámenie prevzali 10. októbra 2013,“ povedal Pavol Valuška z legislatívno-právneho odboru Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Ani po predĺžení tejto lehoty úrad podanie nedoplnil ani na list katastra nereagoval. Kataster potom už iba oznámil, že zápis poznámky nevykonal.
Valuška tiež upozorňuje, že „listina, ktorá bola predložená na zápis poznámky do katastra nehnuteľností, neobsahovala všetky náležitosti stanovené v zákone a teda nebola spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností“. Práve nevyužitie času, ktorý kataster podľa Valušku poskytol žiadateľom, viedlo k nezapísaniu poznámky.
Tomáš Holúbek
