Vystupoval aj na audiencii u pápeža.
SEREĎ. Viliam Karmažin je od minulého roka oficiálne zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov ako najdlhšie pôsobiaci dirigent na svete. Prekonal tak o päť rokov starý rekord Španiela Juana Garcés Queralta.
Za prezentáciu slovenskej kultúry vo svete dostal od ministra zahraničia Miroslava Lajčáka aj Zlatú plaketu. Spolu s ním si ju tento mesiac prevzala zlatá biatlonistka zo Soči Anastasia Kuzminová a trénerka basketbalistiek Natália Hejková.
Dirigoval aj ako študent
Dirigentská kariéra pána Viliama trvala nepretržite 76 rokov. To, že začala v roku 1936 v Leopoldove, mu úradne potvrdil národný umelec a skladateľ Milan Novák. V tom roku, na Stromkovej slávnosti, spieval totiž v detskom zbore, ktorý dirigoval vtedy 14-ročný Viliam Karmažin. Stál na navŕšenom kopčeku z hliny, aby ho bolo dobre vidieť.
„Spievali Zasadil som čerešienku v humne,“ hovorí suverénne muž, ktorý o dva mesiace oslávi 92 rokov. Hudba je pre pána Viliama všetkým, 70 rokov zasvätil Zvonu. V seredskom speváckom zbore organistu Jána Fischera začínal ako tenor.
Keď ho v roku 1942 vymenovali za inšpektora hudobných škôl na Slovensku, musel odísť do Bratislavy. Jeho dirigentskú paličku prevzal pán Viliam, vtedy ešte ako študent trnavského gymnázia.
So súborom koncertoval vyše 600-krát. Vystúpil aj na audiencii u Svätého otca Jána Pavla II. vo Vatikáne. Okrem neho si cení tiež vystúpenie na celoštátnej súťaži v Smetanovej sieni Obecného domu v Prahe, kde sa umiestnili na 6. mieste.
Viliam Karmažin prešiel asi 30 štátov. Scestovaný je aj vďaka svojej sestre, ktorá dlhé roky pôsobila ako mníška v Iráne. V súčasnosti žije v Paríži, pred niekoľkými týždňami oslávila 102 rokov.
Transponuje piesne
Popri Zvone viedol pán Viliam aj zbor Zora v Galante, Vojenský spevácky súbor vo Frýdku-Místku. Od roku 1950 do 2012 dokonca zbor pre občianske záležitosti. V súčasnosti hráva na organe v kostoloch, v Šintave napríklad pravidelne. Tiež transponuje piesne z Jednotného katolíckeho spevníka do nižšej polohy, aby ich mohli vyspievať aj starší ľudia. Robí to cez program, ktorý má nainštalovaný vo svojom laptope. Sedí za ním s takou obľubou ako pri televízore či klavíri.
„Kedysi som noty musel zapisovať rydlom na špeciálne blany, ktoré sa rozmnožovali na stroji. Ten obsahoval taký čierny maz, točil sa ručne. Dnes je všetko omnoho jednoduchšie s počítačmi,“ vraví s úsmevom pán Viliam.
FOTKY: (LAZ)
