Debutovala skutočným príbehom o znásilnení mladej ženy. O tom, že píše knihu, nikomu nepovedala. V prípade vydania knihy je vraj radšej šťastný pesimista, ako sklamaný optimista.
NITRA. Má 29 rokov, písanie v malíčku, na konte dve knihy a v týchto dňoch k nim pribudne tretia. Mladá spisovateľka Lucia Sasková sa môže pochváliť aj 3. miestom v kategórii debut roka, ktoré v rámci Knižnej revue získala vlani za svoju prvotinu.
Priaznivé ohlasy
Pôvodne Žilinčanka Lucia Sasková už od detstva bývala v Nitre, zhruba pred rokom sa s priateľom presťahovala do Kolíňan. S písaním je trochu mimo svojej profesie a toho, čo študovala. Po dvoch rokoch štúdia na SPU zistila, že krajinné inžinierstvo je nad jej sily a hlavne záujmy.
„Písanie ma bavilo odjakživa. Vymýšľala som si básničky a príbehy. Slohy moje aj tie, ktoré som písala pre ostatných, som mala vždy na jednotku. Založila som si aj svoju kapelu, pre ktorú som písala texty. Na strednej škole ma moja slovenčinárka tak trochu veštecky „odhadla“: Lucia, to vaše písanie ešte bude mať svoju budúcnosť,“ hovorí sympatická autorka.
Pred dvomi rokmi vydala svoj debut Neznámych nemiluj, v ktorom rozoberá tému znásilnenia mladej ženy – ako sa s tým vyrovnala, ako prežívala ďalšie vzťahy, ako sa znovu zaradila do bežného života. Nie je to vymyslený príbeh, má reálny základ, no autorka sa vzhľadom na chúlostivú tému nechce k tomu bližšie vyjadrovať.
Príbeh Lucia napísala už skôr, asi rok ho nechávala v šuplíku a rozhodovala sa, čo s ním. Poslať? Neposlať? Nakoniec si povedala, že to vyskúša. „Text som s malou dušou poslala do troch vydavateľstiev, bola som zvedavá, či sa im bude páčiť. Jedno rukopis odmietlo, druhé sa vyjadrilo vyhýbavo a tretie mi ho vzalo. Bol to skvelý pocit vedieť, že mi vyjde kniha,“ spomína Lucia. „Doma nevedeli, že píšem. Nikomu som nič nepovedala, som radšej šťastný pesimista, ako sklamaný optimista. Nerada si staviam vzdušné zámky, keď niečo nevyjde, aspoň nie som sklamaná. Až keď mi vydavateľstvo oznámilo, že môj príbeh berú, vyšla som s pravdou von.“
Recenzie na Luciinu prvotinu boli veľmi priaznivé, v Knižnej revue dokonca obsadila 3. miesto v kategórii debut roka 2013. „Dnes vychádza veľké množstvo kníh, preto ma tento úspech veľmi povzbudil,“ poznamenala autorka.
Kniha sa písala sama
Jej druhou knihou bol príbeh s veľavravným názvom Zlatokopka, ktorý čitateľovi napovedá pointu knihy. „Zlatokopka vznikla úplne spontánne. V tom čase – pracovne aj spolu s priateľmi a známymi - som sa často pohybovala medzi rôznymi vrstvami ľudí, kde som vďaka môjmu pozorovateľskému talentu bližšie spoznala veľa pozoruhodných typov a týpkov. Povedala som si, že by bola škoda nedať to na papier,“ vysvetľuje Lucia. „Išlo to všetko veľmi rýchlo, kniha sa vlastne písala sama. Väčšina príbehu je z prostredia reálnych ľudí a ich konania. Kniha je o falošných vzťahoch, intrigách a sile peňazí, o tom, ako sa dá kúpiť aj to, o čom sme si mysleli, že sa nedá.“
Rovnako ako v prvej, ani v druhej knihe svojim hlavným hrdinkám Lucia nedala mená. „Nechcem, aby si ich čitatelia s niekým spájali. V Zlatokopke ani niektoré vedľajšie postavy nemajú mená, volajú sa napríklad Chrústik, Macko či Frajer,“ hovorí Lucia o knihe. „Zlatokopka sa ocitla na 7. mieste v ankete Kniha roka 2013 od Martinusu, čo považujem za veľký úspech, keďže to bola anketa všetkých, aj svetových autorov.“
Vážnejšia téma
Tretia kniha Lucie Saskovej s názvom Nebezpečná vychádza 12. augusta. Pracovala na nej zhruba rok, spolupracovala pritom s odborníkmi z oblasti psychológie a psychiatrie. Hlavným motívom príbehu sú totiž psychické problémy mladého dievčaťa. „Téma je to vážnejšia, ide o veci, nad ktorými sa musí čitateľ zamyslieť. Celkom ľahko sa môžu týkať aj jeho či ľudí v jeho okolí. O psychických problémoch ľudí sa dnes stále málo hovorí, akoby to bolo niečo, za čo sa treba hanbiť.“
Čo na Luciine knihy hovorí rodina a kamaráti? „Niektorí sú urazení, lebo sa v nich našli, ale väčšinou sa stretávam s priaznivými ohlasmi. Ocino moje knihy nečítal, je to predsa skôr taká ženská literatúra, ale mám peknú odozvu aj od mužských čitateľov. Mamina to zobrala tak „mamovsky“ - v Zlatokopke mi napríklad skritizovala veľa sexu a vulgárnych slov, ja som však už čítala aj oveľa drsnejšie knihy. Ale inak sa jej páčila.“
Má rada zvieratá a cestovanie
Popri písaní kníh sa Lucia venuje aj dobrovoľníckej činnosti v psích útulkoch. „Je to moje hobby, napĺňa ma, keď môžem pomôcť. Zvieratá mám veľmi rada. Aj doma mám 60-kilovú bordeauxkú dogu a 4-kilového kríženca čivavy. Mojou ďalšou vášňou je cestovanie – zatiaľ len po Slovensku. Mojím veľkým snom je však vidieť legendárne Machu Picchu.“
Vo voľnom čase Lucia rada siahne po knihe. „Bavia ma kriminálky – od Dána, Nesba či Grishama, ale najmä faktografické knihy o 2. svetovej vojne. Na tie som priam zaťažená. No rada si prečítam aj niečo romantické.“
Luciu písanie baví.
Lucia so svojimi miláčikmi.
FOTO: ARCHÍV L. S.
