Volejbalista Ľuboš Kostoláni sa s Nitrou rozlúčil v lete 2010, keď ako stredoškolák už nastupoval za mužov a na finálovom turnaji M-SR juniorov získal s tímom striebro a individuálne ocenenie pre najlepšieho hráča turnaja.
Dve medaily so Zlínom
Ostatné štyri sezóny strávil v Zlíne, prvá a posledná boli ozdobené ziskom bronzovej medaily v českej extralige. Na Morave aj študoval.
„V Zlíne som dosiahol bakalársky stupeň na Univerzite Tomáša Baťu v obore ekonomika a manažment podniku. Nebolo to jednoduché, ale plánujem si školu neskôr aj dokončiť. Ten posledný bronz bol cennejší, že to od nás nikto nečakal. Tréner a manažér Roman Macek poskladal v tejto sezóne naozaj výnimočné družstvo, z ktorého sa vytvoril neuveriteľne skvelý kolektív,“ rozhovoril sa 23-ročný Ľuboš Kostoláni.
Reprezentáciu kombinoval so štátnicami
V tomto roku sa po prvý raz výraznejšie presadil v reprezentácii, keď nastupoval vo Svetovej lige. „Pozvánku do reprezentácie som po vydarenej sezóne očakával, ale nevedel som, ako to skĺbim so školou, v ktorej som práve končil bakalársky ročník. Musel som spraviť v priebehu štyroch dní štyri skúšky a do reprezentácie som nastúpil o niečo neskôr. Tréner Gullinelli mi však vyhovel. Najzaujímavejší bol návrat z Grécka do Zlína, keď som úspešne zvládol bakalárske štátnice a na druhý deň som odlietal za tímom do Portorika. Pre mňa to boli výnimočné chvíle,“ opisuje hektické dni Ľuboš Kostoláni
V Zlíne hrával na poste smečiara, niekedy nastupoval ako univerzál. „V reprezentácii sme mali na poste univerzála dieru, lebo veľa hráčov bolo zranených, a tak som sa striedal spolu s Milanom Benczom (pozn. - rodák zo Žirian, odchovanec Nitry), ktorý odohral celú kvalifikáciu na Európu, ale vo Svetovej lige mal problémy s ramenom, tak tam som dostával ja o niečo väčší priestor,“ pokračoval Ľuboš.
Prestupuje do Nemecka
V novej sezóne si vyskúša prvú nemeckú bundesligu, prestupuje totiž do TV Ingersoll Bühl. „Znamená to pre mňa veľa. Nová príležitosť, noví ľudia, nové skúsenosti. V Bühle chcem podávať čo najlepšie výkony. V Európe sú momentálne na tom najlepšie Rusi, za nimi Taliani s Poliakmi, ďalej Francúzsko a Turecko. V Nemecku sú dobré hlavne tímy z prvých priečok, preto dúfam, že tam budeme patriť aj my s Bühlom. Povedal by som, že Nemecko je výborná škola na ďalší rozvoj, preto to bola aj moja voľba,“ hovorí k svojmu novému angažmánu.
Prestupom do Nemecka sa blíži k splneniu jedného zo svojich snov. „Ja mám v skutočnosti tie najvyššie ciele a sny, tak ako vo volejbale, tak aj v osobnom živote, prípadne aj v inej nadchádzajúcej profesii. Chcem robiť veci naplno a budovať si svoju cestu krok po kroku. Dôležitá je tá cesta za cieľom a dúfam, že ju volím správne,“ hovorí uvedomele.
Vďaka trénerom a rodine
Ľuboš si rád zaspomína na svoje začiatky a trénerov, ktorí boli na začiatku jeho volejbalovej dráhy. „V Nitre som mal ako žiak niekoľkých trénerov. Nezabudnem na pána Štefana Szalaya, ktorý, žiaľ, už medzi nami nie je. V mládežníckej kategórií je dôležitý veľmi prvý tréner a on bol naozaj najlepší prvý tréner, akého si človek môže dopriať. Keď som pod ním trénoval, tak som ten šport doslova miloval,“ spomína Ľuboš.
Rovnako však nezabúda ani na ďalších. „V ďalšom raste mi pomáhali Ľuboš Hrbal, Ján Hukel, Róbert Zentko a Viktor Kuťka a taktiež im patrí obrovská vďaka, lebo sme zanechali za sebou kus práce. V mužskej kategórii to bolo už oveľa namáhavejšie, ale o to viac som výkonnostne podrástol, preto sa chcem poďakovať trénerom Ľubošovi Šalatovi a Petrovi Kalnému. V Nitre to boli naozaj pekné roky, so super kolektívom. Ďalej sa chcem poďakovať trénerovi Romanovi Mackovi, ktorý ma viedol štyri roky v Zlíne a trénerovi Gullinellimu v reprezentácii, ktorý ma v priebehu krátkej doby posunul veľmi dopredu,“ vymenúva nitriansky odchovanec.
Najväčšia vďaka však patrí blízkym. „Samozrejme, najviac ďakujem mojej rodine a priateľke, ktorí ma vždy podporovali a aj keď to niekedy so mnou mali ťažké... Chcem poďakovať aj ostatným ľuďom, ktorí pri mne stáli a podporovali ma. Bez nich by som nikdy nebol tam, kde som dnes,“ zakončil čerstvý legionár Ľuboš Kostoláni.
V Zlíne sa dvakrát tešil zo zisku bronzových medailí.