Iba dvaja Nitrania dvíhali v sobotu ruky nad hlavu pri seredskej radosti. Masér Libor Chrenko a brankár Miroslav Hrdina sa upísali nováčikovi, víťazstvo na rodnej hrude si užívali. Hrdina si pamätal, kedy sa rozlúčil s materským klubom. „Bolo to v roku 1998, za éry trénera Prochotského, keď som sa vrátil z vojenčiny. Odišiel som do Prievidze a potom sa to už viezlo. A ako brankár Trnavy som tu ešte chytal ten zápas, ktorý sa nedohral pre svetlice,“ vybavoval si čochvíľa 38-ročný gólman spomienky na spojenia s klubom, kde vyrastal.
Zápas si užíval, súper Hrdinovi veľa práce nenarobil. „Naši fanúšikovia nám vytvorili domáce prostredie, z mojej pozície hodnotím zápas ako ľahký, musel som sa len koncentrovať pri centrovaných loptách, ktoré mi lietali do šestnástky. Nitru sme do žiadnej veľkej šance nepustili, pretože chalani predo mnou pracovali spoľahlivo,“ hodnotil 90-minútový film skúsený brankár.
Hrdina priznal, že Nitru mali dobre zmapovanú. „Videli sme aj posledný zápas s Dubnicou, domáci mali viaceré svetlé momenty, súpera vtedy veľmi nepúšťali pred svoju bránu. My sme tu ale chceli uspieť svojou hrou, máme dobre poskladané mužstvo, ktoré sa chce presadiť kombinačným futbalom, a to sa páči aj našim fanúšikom,“ komentoval seredskú filozofiu.
O ambíciách aktuálneho lídra II. ligy západ seredský gólman hovoriť nechcel. „Nemáme veľké oči. Súťaž je dlhá, základná časť sa hrá až do konca novembra, zatiaľ sme spokojní. Po dvoch kolách máme šesť bodov, bič ale plieska na konci - teraz sa tešíme z toho, že sme hore a že sa o nás hovorí,“ usmieval sa brankár, ktorý je doma v Lužiankach.
