NITRA. Slovenská verzia českého experimentálneho streetartového projektu oživenia opustených plôch, ktoré umelci využívajú ako galerijný priestor, pokračovala svojou treťou vernisážou. V Ukradené galerii v Trafačke svoj projekt Svetlo nemá žiadnu farbu prezentoval Bratislavčan Ján Valík.
V Nitre majú kresby premiéru
Valík je absolventom akadémie výtvarných umení v Prahe. Už v Čechách sa stretol so sieťou experimentálnych galérií, ktoré uvádzajú rôzne menšie projekty. Dokonca aj na cintoríne majú prenajatú malú vitrínu, ktorá okrem pietnych účelov slúži prechodne aj umeniu.
„O slovenskej verzii projektu Ukradená galerie som sa dozvedel cez facebook. Pôvodne som v rámci neho chcel uviesť jednu z mojich novších kresieb, ale potom som si spomenul na staršie práce, ktoré som robil ešte v roku 2012 počas pobytu v Indii. Odvtedy som ich nikde inde neprezentoval,“ hovorí Ján Valík. „V Indii som vytvoril cyklus malých digitálnych malieb, z ktorých takmer všetky vo forme fotografií predstavujem v Nitre.“
Inšpirovali sa k Avatarovi
V malej indickej dedinke Raghurajpur pobudol výtvarník necelé dva mesiaca. Žil tu a tvoril spolu s menšou umeleckou komunitou, bol jediným Slovákom. „Ľudia sa tu venujú tradičnému umeniu – maľujú na hodváb, vytvárajú malé sošky z kravského trusu, zachovávajú tradičné tance, ktoré tu vznikli pred stovkami rokov. Toto prostredie ma voľne inšpirovalo,“ konštatuje Valík.
„Asi tri hodiny cesty od tejto dediny je hora, kde žijú tradičné indické kmene. Vláda sem turistom viac-menej zakázala prístup, aby nenarúšali ich integritu. Dá sa sem však veľmi zriedkavo dostať, pričom potrebujete „milión“ rôznych osvedčení. Práve touto nedotknutou oblasťou sa pri svojom Avatarovi inšpiroval režisér James Cameron.“
Kreslil do tabletu
Kresby v dedinke Raghurajpur robil Ján Valík hneď do tabletu, niektoré z nich s menšími prestávkami vytváral aj 3 - 5 dní. „Od indických umelcov som sa síce učil niečo z ich tradičných techník, ale svojou tvorbou som sa chcel zároveň od nich trochu vzdialiť. Tento odstup mi v plnej miere umožnila práve digitálna maľba.“
Oko skúseného diváka vo Valíkových dielach objaví niečo ako písmo. „V Indii je okolo 400 rôznych jazykov, no nie každý má aj písanú formu. Tie, ktoré majú, sa vyznačujú úžasnou rozmanitosťou grafických tvarov. V niektorých z mojich malieb môžete vidieť podobné znaky, nie sú však identické s originálmi,“ vysvetlil mladý umelec.
Teší ho, že môže svoje práce predstaviť práve v netradičnej podobe projektu Ukradená galerie, keďže svoj cyklus indických malieb považuje za komorný, vhodný do takýchto malých priestorov. Do vitríny na Trafačke svoje diela sám inštaloval, vernisáž mala happeningový charakter.
Prvýkrát hudobná inštalácia
Na Slovensku projekt Ukradená galerie funguje v Nitre a v Banskej Štiavnici. „Väčšinou to prebieha tak, že umelci svoje práce vystavujú v nástenkách, ktoré sú niekde osadené, my výstavy organizujeme v nástenke prenesenej na stenu Trafačky,“ hovorí Lenka Mareková.
„Počas ďalších nedeľných vernisáží vždy o 18. h predstavíme výsledky interaktívneho výtvarného projektu Dialógy, počas ktorého si účastníci z Čiech a zo Slovenska dotvárali diela medzi sebou. Poslednou augustovou akciou, ktorá sa bude konať bude počas Trafovegabartru s prezentáciou vegánskej a vegetariánskej kuchyne, bude projekt Slovenský národný remix Martiny Slovákovej. Bude to naša prvá hudobná inštalácia – z nástenky bude cez slúchadlá DJ púšťať mix siedmich národných skladieb.“
