Keď sa kolegovia v zborovni sťažujú, že žiaci „zasa čítali pod lavicou Zákopčana“, vyjadrí poľutovanie, ale v skutočnosti ho to veľmi teší.
NITRA. Okrem toho, že ho literárna tvorba baví, píše aj preto, aby sa nezbláznil. Ako Marek Zákopčan s úsmevom vraví, keby si všetko nechal v hlave, bol by vraj dnes v ústave.
Jeho prvými vydarenými literárnymi útvarmi boli slohy na základnej škole. Na profesionálnejšej úrovni sa to začalo na strednej škole, kedy vydal svoj debut. Bolo to vraj trochu z nudy, len taký pokus, ale mimoriadne úspešný, keďže mladý študent text poslal len do jedného vydavateľstva.
Debut venoval svojej mame
„Počas gymnázia som začal písať svoj prvý román Zradná vášeň. Je to príbeh pre romantické duše, taká telenovela v skratke. Láska, nenávisť, boj dobra so zlom, samozrejme, dobro zvíťazí a všetci sú šťastní,“ hovorí o svojej prvotine 28-ročný spisovateľský talent.
Prečo sa vlastne ako gymnazista vrhol do písania romantického „slaďáku“ pre ženy a neskúsil radšej nejakú fantasy, ktoré teraz letia...? „Asi preto, že presne takého knihy – príbehy o láske a historické romance - rada číta moja mama. Jej som aj Zradnú vášeň venoval, páčila sa jej.“
Disketu mu „neuznali“
Stačilo však málo a kniha by dnes nebola na svete. Marek zápisky zo zošita naťukal do počítača a text na diskete, ktorá sa v tom čase používala na prenos dát, poslal do Ikaru. „Po týždni sa mi disketa vrátila späť s vyjadrením, že nie je v ich silách tlačiť každý rukopis, ktorý im takýmto spôsobom príde. A vzhľadom na môj vek mi odporučili, aby som skúsil kratšie útvary v časopisoch.“
Marek sa naštval, lebo text podľa neho zjavne nečítali. Dal ho teda vytlačiť a poslal im ho znova. Oplatilo sa. „Po štyroch mesiacoch mi odpovedali, že je to dobré a vydajú to.“
Hoci Marekovi redaktori z vydavateľstva odporúčali, aby čo-to v texte zmenil, nechal všetko tak, ako napísal. „Aj keby na tom trvali, nič by som nezmenil, hoci by mi aj rukopis vrátili. Poslal by som ho inam, niekomu by sa možno páčil taký, aký bol. Ale, našťastie, nič také sa nestalo,“ hovorí autor, ktorý čo raz napíše, už nezvykne meniť.
Vražedné tempo na Meste tieňov
Zradnú vášeň síce Marek napísal ako prvú, ale vyšla ako tretia v poradí. Totiž knihy Mesto tieňov I a II, ktorých je tiež autorom, museli vyjsť prv, v čase, keď televízia vysielala rovnomenný krimi seriál.
Knihy vznikli na základe ponuky od produkčnej spoločnosti, ktorá seriál nakrúcala. Marekovou úlohou bolo poľudštiť strohé, vecné texty scenára. „U nás ešte nie, ale v zahraničí je to bežná vec, že sa scenáre vydávajú aj knižne. Seriál teda nie je natočený podľa knihy, ale kniha vznikla na základe scenára,“ vysvetľuje Marek.
„Mesto tieňov I a II som musel stihnúť napísať do 2-3 mesiacov, bolo to vražedné tempo. Do kníh som mohol zapracovať svoje vlastné nápady, samozrejme, v rámci danej dejovej línie. Nového vraha som si však, prirodzene, vymyslieť nemohol,“ zasmial sa spisovateľ, ktorý sa samotného nakrúcania seriálu nezúčastnil.
Písaný sitkom zo života priateľov
Najmä medzi mladou generáciou zarezonovali ďalšie Marekove knižky - Nevinní zmätkári a jej voľné pokračovanie Zachovajte paniku. Komediálne príbehy a zážitky jeho, jeho priateľov a rovesníkov vlastne ani nemali vyjsť, Marek si ich písal len tak pre seba. Z vydavateľstva sa však práve v tom čase ozvali, že by už bolo dobré prísť s niečím novým.
„Tak som im poslal malú ukážku, však uvidím, či to zoberú... Oni po tom chňapli s tým, aby som to dopísal. Aj pár kapitol na internete sa stretlo s čitateľským úspechom,“ hovorí Marek. „Príbehy písané formou sitkomu sú sčasti autobiografické, po dvoch dieloch to už neschovám. V oboch knihách vystupuje istá partia kamarátov, ktorá prežíva šťastné obdobie po končení strednej školy a neskôr vysokoškolské štúdiá. Vyzerá to tak, že vzhľadom na priaznivé ohlasy napíšem aj ďalšiu časť, čiže bude to taká ucelená trilógia veselého letného čítania.“
Medzi knihami zo školského prostredia vydal ešte Plemene hriechu. Historická romanca z 15. storočia prináša všetko z tohto obdobia – od čarodejníckych procesov cez romantiku až po šľachtické súboje.
Nerád sa bojí
Marek nielen rád knihy píše, ale aj číta. Vraj všetko okrem sci-fi a hororov. „Nerád a sa bojím a všetkým tým odborným sci-fi termínom nerozumiem. Inak ma baví romantika, história, komediálne veci, občas fantastika. Obľúbených autorov nemám, myslím si, že keď nejaký spisovateľ napíše niečo super, jeho ďalšia kniha možno nemusí byť až taká skvelá. Závisí od titulu,“ vraví Zákopčan, v ktorom naposledy zanechal hlboký dojem svetový bestseller Majster šarkanov.
Knihu o škole napíše, až keď v nej už nebude
Keďže je Marek učiteľom, ešte si užíva prázdninové voľno. Už sa však nevie dočkať školského roka, to je pre neho čas, kedy sa vie popri facebooku a sledovaní seriálov povzbudiť k písaniu. Cez prázdniny je vraj lenivý a viacej oddychuje. Navyše, učenie berie ako svoje hobby.
„Mám šťastie na dobré vedenie, učiteľov i žiakov. Občas kolegovia prídu do zborovne, nahnevane čosi šmaria na stôl a povedia: „Zasa čítali pod lavicou Zákopčana“. A ja na to: Bože, to ma mrzí. No nepotešilo by vás to?“ smeje sa Marek, ktorí učí slovenčinu a dejepis na SPŠ Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici. Od septembra mu pribudne predmet tvorivé písanie a scenáristika.
„Do kníh postrehy a zážitky z mojej školy nedávam. Vravím si, že knihu o mojej škole napíšem vtedy, keď tam už nebudem. Nápadov a motívov mám v hlave ojojoj, možno vznikne ďalšia komediálna séria.“
Marek Zákopčan so svojimi knižkami. FOTO: (ČE)
