Chalani z kapely ako malí čítali Atlas liečivých rastlín aj Troch pátračov. Dnes ich bavia ezoterické, psychologické knihy aj životopisy.
NITRA. Mimoriadne zábavné popoludnie prežili návštevníci Letnej čitárne s nitrianskou kapelou U.K.N.D. Presnejšie, s jej spevákom Štefanom Višňovským a gitaristom Daliborom Daňkom.
Moderátorka Kristína Illášová Karabínošová z krajskej knižnice ich „vyobracala“ zo všetkých strán, prezradili hádam aj to, čo sami nechceli – o skupine, hudbe aj svojom súkromí. V závere divákov potešili malým unplugged koncertom - zahrali tradičné melodické „zaberačky“ ako Macík, Keď raz pôjdem do neba a Revolučná.
Knihy číta aj v obchode
Keďže sme boli v Letnej čitárni, zaujímalo nás, aký vzťah majú muzikanti ku knihám a čítaniu.
Štefan Višňovský na seba prezradil, že je trochu slabý čitateľ, ale v detstve niečo prelúskal. „Takých troch pátračov musel čítať snáď každý. Teraz čítam knihu Dona Miguela Ruiza Piata dohoda, videl som predstavenie, ktoré vzniklo na základe jeho knihy Štyri dohody. Je to celkom fajn, také psychologické,“ hovorí Števo. „A bavia ma aj životopisy. Dostal som knihu Life o Keithovi Richardsa z Rollings Stones, ale ešte som ju nezačal čítať.“
Jeho kolega Dalibor Daňko vraj asi hodinu pred akciou čítal knihu Miluj svoj život. „Dnes som si dokonca kúpil dve knihy. Chcel som si ich kúpiť aj viac, ale potom som si spomenul, že existuje knižnica a využil som to. Vyskúšal som aj takú vec, že si knihy chodím čítať do obchodu. Vyjde to lacnejšie,“ zažartoval Dalibor.
„Takže čítam a naozaj veľa. V poslednej dobre najmä ezoterickú literatúru. Keď som bol malý, ma to veľmi nebavilo. Ale spomínam si, že keď som ako 6-ročný odchádzal zo škôlky, dostal som Veľkú knihu pre Barborku. A potom som asi ako 10-ročný čítal Atlas liečivých rastlín.“
Zmenili zamestnanie
A čo majú chalani nového v kapele? „Staronových členov - vrátili sa pôvodní basgitarista a bubeník Maťo Antal a Maroš Šuba. Máme nové nápady a pesničky, jednu rozrobenú by sme možno vydali ako singel. Už nemá veľký význam čakať vždy na celý album, treba pomaly púšťať nejaké chuťovky,“ hovorí Štefan, ktorý nedávno zmenil prácu – z obchodného zástupcu sa stal rámovač obrazov. Dalibor je zas momentálne nezamestnaný, od septembra však bude pracovať v umeleckej škole.
Do festivalov sa neženú
Zatiaľ chlapci leto trávia na striedačku prácou a dovolenkami. „Mám veľa aktivít – oddychové i hudobné – s U.K.N.D aj inými kapelami. Nedávno som sa vrátil z dovolenky z východného Slovenska - nádherný región, moja srdcová záležitosť,“ prezradil Dalibor, ktorý si po prvej doprial aj druhú dovolenku v Barcelone. Poloplánovane sa tam mal stretnúť aj so Štefanom, jeho manželkou Ninou a 3-ročnou dcérkou Agátkou, ktorí oddychovali asi 100 km od Barcelony.
Leto väčšina kapiel prežíva vystupovaním na festivaloch, ale ako Nitrania vravia, veľmi sa do nich neženú. „Chceme si skôr oddýchnuť. Dosť času sme strávili tým, že sme sa so staronovými členmi zohrávali, ale zároveň nám to dalo aj takú radosť a nabudilo nás k aktivite. Nejaké festivaly teda boli...,“ priznal Štefan.
Revolučná za tisícku
Nitrianska kapela vznikla v roku 1996. Jej obsadenie sa viackrát menilo, dokonca v nej hrali aj deviati, no dnes sú podľa Dalibora v najpôvodnejšej štvorčlennej zostave.
Prvý spoločný koncert chalani odohrali na Daliborovej narodeninovej párty na dvore za domom v roku 1997. Štefan bol v kapele nejaký týždeň.
Doposiaľ vydali štyri albumy - U.K.N.D, Na druhú, 3x a dosť a Otvorme si hlavy, ktorý vyšiel vlani. Podľa členov kapely sú jeho pesničky údernejšie, tvrdšie ako na predchádzajúcich CD, s punkovým nábojom, priamočiare a bez zbytočne zložitých aranžmánov. Dosku nahrávali naživo, nie sú na nej pre efekt žiadne umelé zvuky. „Pomaly pracujeme aj na ďalšom CD, ale nič nesilíme, nastavili sme sa do polohy, nech nás hudba baví, netlačíme sa do ničoho,“ hovorí spevák.
Čo pesnička, to nejaký príbeh. Zaujímavý sa skrýva napríklad za skladbou Revolučná. „Jedného dňa mi náš kamarát, taký náš sponzor, zavolal, že nám posiela tisíc eur, aby sme zložili pesničku. Tri dni predtým popíjal, tak som veľmi ani nerozumel, čo to vlastne chce, ale peniaze už boli na ceste,“ spomína Dalibor.
„V tom čase bol práve štrajk autodopravcov a on chcel, aby sme vymysleli taký protest song, aspoň my sme to tak pochopili, teda niečo o tom, ako sa ľudia schovávajú do jaskýň, kašlú na realitu a nech si tu ostatní vládnu, ako chcú. Podmienkou bolo, aby sme klip natáčali v Demänovskej jaskyni. Klip sa nakoniec odohrával v krčme, takže sme úlohu tak celkom nesplnili.“
U k.... na dvore
Na poslednom, štvrtom albume je aj pesnička U k... na dvore, ktorá vysvetľuje pozadie vzniku názvu skupiny. Dalibor spomenul onú príhodu, ktorá dala meno kapele. „Išli sme raz zo skúšky domov a nakladali sme veci do starého auta. Naše tri gitary sa vošli do kufra len v určitom poradí a smere, inak vôbec nie. Keď sme ich už asi piatykrát vyberali a ukladali naspäť, basgitarista poznamenal, že je to tu ako „u k... na dvore“. Dnes mi to príde také negativistické, nerád používam špatné slová, ale už je to tam.“
Ženská väznica v Nitre im nevyšla
Jedným z najneobyčajnejších miest, kde U.K.N.D hrali, bola sabinovská väznica. Listom ich pozval väzeň, ktorému boli niečo dlžní. „On kedysi organizoval koncerty a festivaly. Neviem, či mu niečo nevyšlo, ale z nejakého dôvodu sa dostal do väzenia. Raz sme mali hrať na jeho festivale na Zemplínskej Šírave, ale prišla búrka, vystúpenia sa posunuli a na nás vyšlo hrať o nejakej pol štvrtej ráno. Samozrejme, že sme nehrali, ale on nám zaplatil, ako keby by sme vystupovali. Tak sme sa dohodli, že mu to niekedy na inom festivale „vrátime“,“ spomína Štefan.
„Po rokoch sa tento náš kamarát prihlásil z väzenia, ale paradoxné je, že na tom koncerte nakoniec nebol. Možno to ťažko znášal, tak radšej na nás nešiel,“ doplnil Dalibor. Chalani na toto vystúpenie nemajú príjemné spomienky, väzni nevedeli, čo si môžu dovoliť. „Asi dvesto ľudí tam len tak sedelo v strehu, pozeralo a počúvalo. Nehralo sa mi dobre, bola tam taká negatívna atmosféra,“ poznamenal Štefan.
Oveľa lepšiu atmosféru by neskôr boli iste zažili v nitrianskej ženskej väznici, lenže koncert sa nekonal. „Bolo to dohodnuté, ženy sa už tešili, ale nám odišiel bubeník a z vystúpenia nebolo nič,“ vysvetľuje Dalibor. „Škoda, možno nabudúce. Toto prostredie nám bolo blízke, lebo hneď vedľa sme nahrávali tretí album. Ženy vtedy stáli v oknách a vykrikovali: Chlapci, dobre hráte!“
S členmi kapely sa rozprávala moderátorka Kristína. FOTO: (ČE)
